O povinnosti

Chlapec menom Tomáš býval so svojimi rodičmi v malom domčeku. Mal veľa kamarátov a rád sa s nimi hral. Bol vždy veselý, a tak ho mal každý rád. Ale predsa len bolo niečo, čo mu nešlo. Nerád pomáhal mamičke.

Jedného dňa ho mamička prosila: „Tomáš, poď mi, prosím, pomôcť, mám veľa práce, upratieš riad?“

Tomáš odpovedal: „Mamička, ja teraz naozaj nemôžem, musím si dostavať lego.“

Inokedy zasa nutne musel maľovať obrázok alebo ísť hneď von za kamarátmi. Zakaždým nemohol kvôli niečomu inému. A tak to šlo každý deň. Mamička sa posťažovala ockovi, že jej Tomáš vôbec nechce pomáhať.

Ocko prišiel za Tomášom a dôrazne mu domlúval: „Tomáš, nepáči sa mi, že mamičke nepomáhaš. Vôbec nepracuješ. Pozri sa napríklad na mňa. Chodím do práce, pracujem celý deň a mám veľa povinností a musím ich plniť. Ty sa nehanbíš, že nerobíš nič užitočné? Odteraz mamičke pekne pomáhaj, a budeš mať aj nejaké povinnosti. Každé ráno, keď sa umyješ, ustelieš si svoju posteľ, a potom prestrieš na stôl k raňajkám. Po raňajkách opäť všetko zo stola upracieš. Pri večeri to bude platiť tiež. Ďalej si budeš vždy upratovať sám svoju izbu a mamička ti to nebude musieť pripomínať.“

Tomáš si ocka veľmi vážil a vždy si želal byť ako on. Vzal si jeho slová skutočne k srdcu a od tejto chvíle mamičke naozaj pomáhal, a nikdy nezabudol plniť svoje povinnosti. Nerobil to však rád. Vždy všetko urobil rýchlo, len aby to mal za sebou a aby sa mohol ísť hrať.

V susednom dome bývala so svojimi rodičmi Anička.

Hneď ako vstala, bežala za mamičkou a s úsmevom sa pýtala: „Mamička, s čím Vám môžem pomôcť?“

Keď mamičke pomohla, veselo hovorila: „Mamička, ja mám vždy takú radosť, keď Vám môžem pomáhať. Je to vždy, akoby sa mi v dušičke rozlialo také krásne teplo, alebo akoby sa rozsvietilo slniečko.“

„To je tým, Aničko, že mi pomáhaš rada,“ odpovedala jej na to mamička.

Tomášovi sa raz prisnil zvláštny sen. Prechádzali sa s Aničkou takou zvláštnou záhradou. V tejto záhrade bolo veľa záhonov. Všetky záhony boli rovnako veľké, avšak každý bol iný. Niektorý bol celkom zarastený burinou a trávou, niektorý aj bodliakmi. Iné záhony trochu kvitli, ale boli tiež zanedbané a zarastené. Boli tam však aj krásne rozkvitnuté pestované záhony, na ktorých bolo vidieť, že sa o ne niekto usilovne stará.

K deťom prišiel nejaký pán a predstavil sa im ako záhradník, ktorý sa o túto záhradu stará, a povedal im: „Každý z ľudí tu má svoj záhon. Sú to záhony ľudského konania.“

Viedol ich záhradou, až došli k jednému záhonu, na ktorom kvitli nádherné kvety rôznych farieb, veľkostí aj vôní.

„Toto je tvoj záhon, Aničko,“ povedal slávnostne záhradník. „Kvitne tak nádherne preto, že s radosťou a láskou pomáhaš mamičke a všetkým ľuďom okolo seba. Len táto malá burinka vyrástla z toho, že si raz mamičke odvrávala.“

Tomáš bol zvedavý, ako asi vyzerá jeho záhon. Veď usilovne plní všetky svoje povinnosti a nikdy na to nezabúda. Zastavili sa pri záhone, na ktorom rástlo veľa kvetov, avšak kvitli len veľmi máločo.

„To je tvoj záhon, Tomáš,“ oznámil záhradník.

Tomáš sa čuduje: „Ako to, že kvety tak málo kvitnú? Veď často pomáham mamičke aj ockovi a plním si všetky svoje povinnosti! Ako to robíš, Aničko, že na tvojom záhone je toľko rozkvitnutých kvetov?“

„Ani neviem, pomáham mamičke.“

„Veď ja tiež,“ povedal na to Tomáš.

„Mám veľkú radosť, keď jej môžem pomáhať, robím to vždy rada, a potom je mi veľmi pekne pri srdiečku,“ doplnila Anička.

„Aha, tak to bude tým! Ja mamičke nepomáham rád. Pomáham len preto, že mi to povedal ocko. Nechcem ho zarmútiť, tak všetko, čo mi uložil, urobím, ale celý čas sa pritom teším, kedy si budem môcť zase robiť, čo budem sám chcieť.“

Múdry záhradník s úsmevom načúval ich rozhovoru. „Áno, je to tak. Svoje povinnosti má človek plniť s radosťou a rád, inak taká práca nemá veľkú cenu. Kto pracuje a plní svoje povinnosti s láskou, ten všetko svojím konaním povznáša a zušľachťuje. Na jeho záhone potom môžem opatrovať nádherné, voňavé kvety.“

Tomáš si to vzal k srdcu. Ráno, keď sa zobudil, neverila mamička svojim ušiam, keď sa zvesela pýtal: „Mamička, s čím Vám môžem pomôcť?“