Myší chvostík

Jedného krásneho letného dňa svietilo slniečko tak silno, že sa všetky zvieratká z farmy museli ukryť pod prístrešky, ktoré im farmár vyrobil. Skrývali sa aj pod stromami, ktorých husté koruny poskytovali príjemný tieň. Nebola to len tak hocijaká farma. Bola to najvychýrenejšia farma široko-ďaleko. Tamojšia krava Stračena dávala to najchutnejšie mlieko a z múky, ktorá sa na farme mlela, sa piekli chrumkavé rožky. Farmár všade vychvaľoval svojho starého kocúra Felixa. „Je to ten najšikovnejší kocúr, vďaka nemu na farme nie sú žiadne myši,“ chvastal sa častejšie, než je zdravé. Nemal však celkom pravdu, v skutočnosti žilo na farme hneď niekoľko myších rodiniek. Pýtate sa, ako je možné, že ich kocúr Felix nenašiel? No jednoducho, myšky boli veľmi múdre a dávali si pozor. Nikdy sa napríklad neodvážili k veľkým vreciam s obilím. Keby ich totiž prehryzli, farmár by hneď spoznal, že mu tam vyvádza háveď.

Ten horúci deň sa však narodilo množstvo malých myšiek. To bola ale nádielka. Lastovičky na rímse štebotali, že s tým prídu aj veľké problémy, a mali pravdu. Dá totiž veľa práce ustrážiť toľko malých neposedných myší. Celou stodolou sa rozliehalo hlasné pískanie. „Ticho, deti moje, ticho, nech nás kocúr Felix nepočuje,“ lomila rukami myšacia mamička. Neuveríte tomu, deti, ale jedna myška, tá najmenšia z nich, sa narodila bez chvostíka. „Múúú, múúú, úbohá myška,“ mukala kravička Stračena. A pretože je svet niekedy nespravodlivý, mala myška bez chvostíka veľa trápenia už od malička. Predstavte si, deti, že sa s ňou ostatné myšky nechceli hrať a robili si z nej žarty. Vy by ste sa vysmievali kamarátovi, ktorý musí nosiť napríklad okuliare, lebo nevidí, alebo kamarátke, ktorá sa narodila iba so štyrmi prstíkmi namiesto piatich? Ja verím, že určite nie! Veď myška za to nemohla, že sa narodila bez chvostíka!
Jedného dňa, keď sa zbieralo obilie, dovolila myšacia mamička svojim deťom ísť na pole a pozbierať popadané zrniečka pšenice. To vám bola dobrota, pšenicu mali myšky najradšej. Všetky myšky pobehli na pole, malej myške však povedali, že sa zahrajú na skrývačku a že má počítať do milióna. Keďže myška nevedela, ako sa počíta do milióna, počítala, počítala a počítala a bola z toho celá popletená. Keď ju to prestalo baviť, rozhodla sa, že ich pôjde hľadať. Nikoho však nenašla a pochopila, že ju všetci zase napálili. „To nič, moja malá myšička,“ hovorievala často mamička, „neplač, moja malá myšička,“ utešovala ju, keď ju hladkala po jej hodvábnom myšacom kožúšku.
Tento rok sa však narodilo naozaj veľa myšiek a tie vyvádzali jednu neplechu za druhou. „Felixíííí,“ kričal farmár jedného rána, keď našiel vrecia s obilím úplne prehryzené. Kocúr Felix jednoducho nebol vo forme. Niet divu, veď celé dni pil iba smotanu a na lovenie myší zabúdal. Preto si farmár vypožičal nového kocúra.
„Nový kocúr, nový kocúr, a čo ja? Ja som vari vzduch?“ mrmlal si popod fúzy kocúr Felix, keď prechádzal okolo stodoly. „Koľko myší som ja nachytal a on si teraz privedie nového kocúra, pchááá!“ V rovnakom čase šla po cestičke, ktorá viedla Felixovi priamo do papule, myška bez chvostíka. „Ach, ach, jaj, jaj, to je mi na tomto svete smutno.“ Keď zbadala kocúra Felixa, vypískla. Aj kocúr sa zľakol, myšku bez chvostíka ešte nikdy nevidel. Potom sa začal náramne smiať, až sa za brucho chytal. „Hahahahaha, toto som vo svete mačiek ešte nikdy nevidel. Ty si mi ale čudná myška.“ „Pokojne sa mi smej, kocúre! Mne sa totiž smejú úplne všetci.“ „Pokojne ma môžeš aj zožrať, aj tak sa so mnou nikto nehrá,“ pokračovala myška odvážne. Keď kocúr videl, aká nešťastná myška je, prestal sa smiať. „No tak prepáč, ja som to tak nemyslel,“ utešoval ju kocúr. „A prečo si na tomto svete taká nešťastná?“ spýtal sa. Myška mu začala rozprávať o svojom trápení. Ako sa s ňou nikto nehrá a ako ju z toho veľmi bolí srdiečko. „Práve teraz som dostal taký nápad, a keď mi trošku pomôžeš, budeš mať kamarátov a ja sa zase vytiahnem pred farmárom,“ vravel kocúr a v očiach mu poskakovali iskry. Potom si dlho s myškou čosi šepkali tak potichučky, že ich nemohla počuť ani kravička pasúca sa za stodolou.
Na druhý deň, keď sa myšky opäť rozhodli zajedať z vriec s obilím, už tam na ne kocúr Felix čakal. Skočil na vrece a vycenil pazúriky. Všetky myšky začali pišťať a pobehovať sem a tam. Bol to taký rámus, že to počul aj farmár, a keď uvidel nového kocúra ležať na okennom parapete, pomyslel si: „Náš starý dobrý lovec myší, kocúr Felix, je späť!“ Spokojne sa usmieval a išiel si dať popoludňajšiu kávičku. Felix chytil dve myšky za chvostík a tie potom nemohli ujsť. Myšky sa triasli od hrôzy, čo bude s nimi teraz? Vtom vyskočila myška bez chvostíka s halúzkou v ruke a šermovala ňou kocúrovi pred nosom ako mečom. „Choď preč, ty odporný kocúre, a pusť myšky na slobodu,“ potom ho obehla a uhryzla ho do chvosta a aby toho nebolo málo, dala mu svojou drobnou päsťou do čumáka. Kocúr od bolesti zaprskal a odplížil sa zo stodoly von.
Myšky sa potom zbehli okolo hrdinky, ktorá im zachránila život. Veľmi jej ďakovali, hádzali ju do vzduchu a volali: „Sláva, sláva, nech žije naša myška bez chvostíka!“ Aj sa jej ospravedlnili, že sa s ňou predtým nehrali, a sľúbili, že sa už nikdy tak správať nebudú. Veď keby nebolo myšky, určite by ich kocúr Felix zjedol. Ten deň myšky zmúdreli. Už vedeli, že nie je pekné otáčať sa k niekomu chrbtom len preto, že je iný a že mu chýba chvostík. Aj kocúr Felix si opäť získal čestné miesto pod farmárovým stolom, kde vždy ležal. Nový kocúr sa vrátil späť na farmu, z ktorej si ho farmár vypožičal. Odvtedy si myšky zase dávali veľký pozor, aby nerobili neplechu. A kedykoľvek sa myška bez chvostíka a kocúr Felix stretli, sprisahanecky na seba žmurkli.