Lenivý ako včielka

Bzz, bzz, bzzz…
My sme usilovné včeličky,
opeľujeme kvietočky,
potom aj kvety jabloní,
všade naokolo bzukot zvoní.
Veď sme usilovné včeličky,
peľom plné košíčky,
do našich úľov odnesieme,
potom do práce zase ideme.
bzz, bzz, bzzz…

Na lúke plnej kvetov včeličky usilovne pracovali, až na jednu. „Ach jaj,“ povzdychne si tá jedna nepracujúca včielka. „Prečo by som ja mala stále len pracovať?“ pýtala sa samej seba. „Ja chcem okúsiť nerobenie! Ja chcem vedieť, čo je to lenivosť!“ Ako povedala, tak urobila, odhodila svoj poloprázdny košíček s peľom a rýchlo sa od svojich kamarátok vzďaľovala.
Iný deň, ale stále na tej istej lúke, včielka odpočívala na jednom z rosou pokrytých listov. „Hej,“ skríkla na ňu z výšky slnečnica. „Ty ma neopelíš?“ pýtala sa s údivom. „Neopelím!“ skríkla na ňu nedbanlivo včielka. „A to prečo?“ mračila sa slnečnica a sklonila sa dolu k včielke. „Ja totiž od včerajšieho dňa nerobím nič, aby si vedela!“ povedala včielka, vyplazila na slnečnicu jazyk a odletela.
Slnečnica sa rýchlo sklonila nad zvonček, ten to zase pošepkal margarétke a tak to išlo ďalej, až si celá lúka šepkala o včielkinej drzosti. Náhodou sa to započula iná včielka, ktorá práve opeľovala sedmokrásku. Div že košíček s peľom neupustila, ako rýchlo letela do úľa, aby to všetkým povedala. Namiesto pohoršenia sa však od včielok dočkala jasotu a radostného bzučania. Od toho dňa včielky tiež nerobili nič. Na lúke by ste nevideli jedinú včelu sedieť na kvete.

Uplynulo niekoľko desiatok dní a kvety na lúke boli nervóznejšie a nahnevanejšie. Kto to kedy videl, aby ich nikto neopeľoval? Prekvapivú správu sa dozvedeli aj medvede. Spočiatku sa tomu veľmi smiali. Ako však prešli celú lúku desaťkrát dokola, pochopili, že včielky to myslia vážne. Koľko bolo prehovárania, nech sa vrátia k svojej práci. Ibaže včeličky, že nie!

„Keď nie sú včielky, kvety sa neopeľujú, a keď sa kvety neopeľujú, nebude ani med!“ zakričal medveď. „My predsa máme med radi,“ dodal. „To máš pravdu,“ odvetili ostatné medvede. „Ale čo budeme robiť?“ pýtali sa jeden druhého. Vtom sa postavil ten najväčší medveď a vyhlásil: „Tak tie kvety opeľujeme sami!“ Ibaže ono sa to ľahko povie, ale horšie sa to robí. Včeličky sú na to dobre vybavené, sú maličké, preto nemajú problém pozbierať peľ ani z tej najdrobnejšej kvetiny. Zato medveď je obrovský a hnedočervený a jeho nemotorné labky by mohli kvetine ublížiť. Preto veľký medveď vymyslel plán. Každý medveď „opeľovač“ dostal drobný štetček na zbieranie peľu.

„Áááá,“ kričala slnečnica, keď sa k nej medveď so štetčekom približoval. Úbohá kvetina, myslela si, že je to jej koniec. Vtom ucítila ľahké šteklenie a bolo po všetkom. Slnečnica aj ostatné kvety v jej blízkosti neprišli k žiadnej ujme. Medvede boli aj riadne zaškolené a podrobené poriadnemu výcviku, kde sa učili stáť na špičkách a chytať rovnováhu. Od toho dňa už nebolo zvláštnosťou, že kvety opeľujú medvede.

Veď niekoľko týždňov zase uplynulo a my sa vraciame k včeličkám. Tie sa začínali poriadne nudiť. Veď aj nerobenie je niekedy poriadna drina. Preto sa chceli vrátiť k svojej práci. Ale ouha! Kvety ich k sebe vôbec nepustili. Vtom naša včielka, ktorá to všetko spôsobila, uvidela na stole pohár medu, na ktorom bol nakreslený medveď namiesto včely. V jednej otvorenej čítanke na záhradnej deke si zase prečítala príslovie „lenivý ako včielka“, alebo „usilovný ako medveď“. To už však bola posledná kvapka. Včielka si uvedomila, čo všetko spôsobila. Veď ony by pokojne mohli navždy prísť o prácu, pomyslela si. „Lenivosť sa naozaj nevypláca,“ uznala.

A tak sa pustila do naprávania. Musela odprosiť každú kvetinu, a že ich na lúke a vo svete bolo! Išlo to ťažko. Kvety boli neoblomné a urazené. Ešte horšie to však išlo u medveďov, ktorým sa práca zapáčila, nechceli sa jej preto vzdať. Keď však včielka poletovala od kvetov k medveďom a zase späť už dobrého pol roka, nakoniec sa nad ňou zľutovali. Od tých čias už kvety opeľujú zase včeličky a žiadnu už ani nenapadne okúsiť nerobenie. Príslovie v čítankách sa prepísalo a etikety na fľašiach medu poprelepovali. Keby ste však na lúke videli poskakovať medveďa s miniatúrnym štetčekom v labke, vôbec sa nečudujte, možno len vypomáha.