Ako čarodejnica Agáta chcela ukradnúť spánok

Kedysi dávno, celkom dávno. V časoch, keď princovia ešte zvádzali rytierske turnaje a keď princezné sužovali strašní draci. V čase, keď sa žabiaci menili na udatných princov a keď kráľovo slovo malo svoju váhu. Skrátka v čase bájnych hrdinov, princezien a rozprávkových bytostí sa udial jeden príbeh.
V jednom lese, takom temnom a strašidelnom, že by don nevkročil ani nebojácny Nebojsa, stála drevená chalúpka. Nebola to len tak hocijaká chalúpka, bývala v nej totiž čarodejnica Agáta. Bola známa tým, že vedela zoslať hromy-blesky na toho, na koho mala práve zlosť.

Kedysi bývala obrovskou krásavicou, ktorá vedela namiešať tie najťažšie elixíry. Teraz mala už ale čosi vyše tisíc rokov a všetky kúzla jej začali pomaly miznúť z pamäte. V chalúpke bývala so svojím miláčikom kocúrom Drápkom a darilo sa jej tam s ním dobre. Z času na čas zašla postrašiť zlobivé deti, preletieť sa na metle a raz ročne sa strojila na čarodejnícky rej. Bola by to spokojná čarodejnica, keby ju netrápil spánok. Oko nezažmúrila už viac ako päťsto rokov. Cítila sa otrávená, unavená, ale nijako nevedela zaspať. Ani milión napočítaných oviec jej spánok nepriniesol.
Jedného večera, keď sa zase išla preletieť na metle, uvidela niečo, čo by jej mohlo pomôcť. Zazrela totiž spánkovú vílu Jasmínu. Jasmína bola obzvlášť usilovná spánková víla. Takéto víly pomáhajú deťom zaspať. Stačí štipka spánkového prachu a deti spia ako bábätká až do rána. „Áááá, už to mám,“ vykríkla Agáta. „To je skvelý nápad, stačí, ak chytím spánkovú vílu a potom budem sladko spať aj ja.“ „Hihihi, hahaha,“ poskakovala čarodejnica.
Jenže si deti nemyslite, chytiť spánkovú vílu je vec dosť nesnadná! Spánkové víly totiž nechcú byť videné. Práve preto čakajú, kým deti zavrú viečka, a až potom ich posypú spánkovým práškom. Celé dni a noci Agáte trvalo, kým ju znova zazrela. Počkala na tú pravú chvíľu a hodila na ňu sieť z mesačných lúčov. Jedine sieť z mesačných lúčov, utkaná za splnu, môže spánkovú vílu polapiť, presne tak to stálo v čarovnom lexikóne. Jasmína sa bránila zo všetkých síl, jej krehké vílie krídla však boli pochroumané. Vo svojej chatrči zamkla Jasmínu do klietky. Potom jej vzala malé vrecúško s čarovným prachom. Ruky sa jej trasali napätím, keď ho otvárala. Nabrala do hrsti štipku prášku a posypala sa ním. Zaliala ju omamná vôňa a celý svet sa s ňou akoby zatočil. Ale to bolo všetko. Inak sa nič nestalo. Agáta mala zlosť. Lamentovala a posielala hromy-blesky na všetky strany. Taký hluk spánkovú vílu prebudil. Len čo otvorila oči, vykríkla: „Pusť ma von, ty zlá čarodejnica!“ „Musím robiť svoju prácu, musím predsa uspávať deti.“ „Nikam ťa nepustím, kým mi nepovieš, ako funguje tvoj spánkový prášok,“ sršala čarodejnica zlosťou. „Si asi dosť hlúpa čarodejnica, však?“ spýtala sa Jasmína posmešne. „Spánkový prášok totiž nepôsobí na žiadne rozprávkové a čarovné stvorenia, a teda nebude pôsobiť ani na teba. Funguje len na obyčajné ľudské bytosti, teda smrteľníkov. Mimochodom, to by si mohla vedieť, pchááá,“ uškrnula sa Jasmína.
Čarodejnica Agáta zbelela od zlosti. „Nikam nepôjdeš a basta!“ A tak spánková víla zostala zatvorená u čarodejnice a niektoré deti bez nej nevedeli zaspať. „Spať, deti, inak na vás zavolám čarodejnicu,“ ozývalo sa často, keď mamičky uspávali svoje deti, ktoré nijako nevedeli zaspať. A tak mala Agáta oveľa viac práce so strašením ako kedykoľvek predtým. Kde ju zavolali, tam musela vyraziť a deti postrašiť. Takto to trvalo niekoľko dní, týždňov, a keď sa to prehuplo na počet niekoľkých mesiacov, točila sa Agáte z toho hlava. Kvôli večnému lietaniu na metle dostala reumu, a aby toho nebolo málo, mala aj našlápnuté na poriadnu angínu.
Medzitým Jasmína v tmavej klietke chradla a síl jej ubúdalo. Každý deň sa jej Agáta pýtala, či už čarovný prach funguje. Každý deň sršala zlosťou tak, že aj Drápkovi vstávali chlpy na chrbte. Jedného večera, keď Agáta zase strašila neposlušné deti, letel okolo chalúpky výr. Keď započul tiché fňukanie, nazrel do chalúpky. Tam uvidel spánkovú vílu, ako sa trasie od zimy. Jasmína mu všetko vysvetlila a poslala ho po pomoc k dobrej čarodejnici Kryšpíne, ktorá mala svoje sídlo vysoko v horách. Kryšpína bola staršia sestra Agáty, málokto to však vedel. Bola to jediná rozprávková bytosť, z ktorej mala Agáta strach. Preto, keď sa Kryšpína od výra dozvedela, čo Agáta zase vyviedla, nezaháľala už ani sekundu, vzala si svoj cestovný plášť a vyrazila na dlhú cestu. Kryšpína tiež ovládala kúzla. Zo všetkého najviac však vedela hľadať liečivé bylinky, ktoré boli často oveľa účinnejšie než tisíc kúziel dokopy.
Keď sa Agáta vrátila domov, Kryšpína na ňu už čakala. To bolo prekvapenie, aké Agáta vôbec nečakala. „To je ale prekvapenie, milá sestra,“ koktala Agáta. „Čo ťa privádza ku mne domov v túto hodinu?“ „No, no, no, len sa nerob,“ kričala Kryšpína. „Dostali sa ku mne správy o tom, čo tu vyvádzaš, a vôbec sa mi to nepáči. Vraj si ukradla spánok mnohým deťom, je to pravda?“ Agáta sa Kryšpíny veľmi bála, a tak jej povedala úplne všetko, že nespala dlhých päťsto rokov a že teraz dostala aj reumu a určite bude mať aj veľkú angínu. „Hahaha, to si celá ty, moja drahá sestrička, hahaha. Čo teraz s tebou urobíme? Hahaha,“ smiala sa Kryšpína. „No budiž, si predsa moja sestra, ale najprv musíš pustiť spánkovú vílu a vrátiť jej jej čarovný prach. A pekne sa jej ospravedlníš! Potom pôjdeš ku mne do hôr, kde si odpykáš svoj trest.“ „Trest? Aký trest?“ mračila sa Agáta. „Kto si myslíš, že si, že mi tu rozkazuješ? Ja som tá najhoršia čarodejnica, ktorá všetkým naháňa hrôzu!“ kričala od zlosti. „Prečo by som ťa mala poslúchnuť?“ Kryšpína sa na chvíľu zamyslela. Potom však s úsmevom povedala: „Poslúchneš ma napríklad preto, že ja jediná poznám tvoje tajomstvo, ktoré pred ostatnými tak skrývaš. Ja jediná viem, že ti nenarástla bradavica ako každej poriadnej čarodejnici, a tak nosíš umelú. Keby si neposlúchla a trest si u mňa neodpykala, mohla by som sa o tvojej bradavici zmieniť napríklad ježibabe, tá by to vyžvanila vodníkovi, ten zasa hejkalovi, no a ten by do celého lesa vyhejkal, že nemáš pravú bradavicu. To by si chcela? Potom by si už nebola najobávanejšou čarodejnicou a všetci by si z teba uťahovali.“ To Agáta rozhodne nechcela. Nikto by sa jej potom už nebál a na čarodejníckom reji by sa už ani ukázať nemohla. „No dobre, no dobre, nech je teda po tvojom!“ zaječala. A preto, ako Kryšpína povedala, tak sa aj stalo. Spánková víla bola voľná a deti mali zase tie najružovejšie sny. Agáta potom za trest musela zbierať liečivé bylinky, a keďže sa na rozdiel od svojej sestry v liečivých rastlinách vôbec, ale vôbec nevyznala, bola to pre ňu veľmi ťažká úloha. Navyše jej sestra zakázala používať akékoľvek kúzla. Mnohokrát ju Kryšpína poslala späť, pretože nemala tie správne bylinky. Keď potom usúdila, že to už Agáte ako poučenie stačí, poslala ju domov. Na cestu jej však pribalila medovku lekársku. „Prečo mi to dávaš?“ pýtala sa Agáta rozhorčene, „bylinky už nechcem ani vidieť, daj to preč!“ „Hahaha, vôbec si sa nezmenila, Agáto. Lenivá huba, holé nešťastie. Keby si sa ma bola opýtala, iste by som ti rada povedala, že čaj z medovky lekárskej ti pomôže zaspať. Ušetrila by si si tak všetky tie trampoty so spánkovou vílou. Do košíka som ti tiež pribalila harmanček a šalviu, na tú angínu ich iste budeš potrebovať.“ A tak sa Agáta vrátila domov a uvarila si šálku medovky lekárskej. Potom konečne zaspala, to vám bolo spanie. A ak sa nezobudila, spí dodnes.