Príroda je mocná čarodejnica :)

Keď som sa zoznámila so svojím súčasným priateľom, s ktorým mám teraz dve krásne a zdravé dcéry, bola som ešte zadaná. S bývalým som sa rozišla a začali sme spolu chodiť. Krátko na to som nečakane otehotnela. Bohužiaľ som čoskoro samovoľne potratila, keď mi po ruke liezol pavúk :/ neznášam pavúky!!! :) Zľakla som sa, začala som sa triasť a chvíľu po šoku zo mňa vyšla tmavá až čierna krv. Pre istotu sme išli do nemocnice, kde mi povedali, že tam nič nevidia, bola som cca 10. týždeň :/ bola som smutná, nešťastná, my obaja. Síce to bolo neplánované, ale bábätko sme chceli. O pár týždňov som zistila, že som opäť tehotná. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď mi volal bývalý priateľ a chcel ma späť a môj súčasný bol žiarlivec a ja som zrazu nevedela, čo chcem a ako sa rozhodnúť. Môj bývalý o tehotenstve nevedel. boli sme spolu skoro 8 rokov a nechcela som ho raniť. Môj súčasný priateľ mi vzal telefón, zavolal bývalému a povedal mu, čo nevedel, že „čakáme bábätko" :/ tým ma tak nahneval a klesol u mňa, že som sa zbalila a že s ním končím, takéto scény mi robiť nebude.. Všetko prebiehalo v poriadku a ja som sa s ním rozišla.. Bývalý ma psychicky vydieral, nech „to" dám preč, že si pokazím život atď. aj jeho rodina na mňa tlačila, môj otec na mňa tlačil, až som bola už skoro v 12tt a musela som sa rozhodnúť, buď si bábätko nechám sama a nejako to budem musieť zvládnuť, alebo potrat. Teraz ma všetci asi odsúdia, ale tlaku na mňa bolo toľko, že som išla na potrat :( ešte v ten deň som stále nebola rozhodnutá, stále som čakala nejaké znamenie, že bude lepšie, že to tak nemá byť, že ja tam nemám byť :( bohužiaľ sa nič také nestalo a o bábätko som prišla :( plakala som hneď po prebudení z narkózy a hovorila som si, že je to len zlý sen. Nebol, bola to smutná a tvrdá realita :( dodnes som sa s tým nevyrovnala, ale život ide ďalej. Priateľovi, s ktorým som sa rozišla kvôli jeho správaniu a neustálej žiarlivosti, som napísala, že je už neskoro, že som „to" dala preč :( volali sme si, plakali sme obaja, ale bolo už neskoro.. čo sa nestalo, po čase sme sa dali opäť dokopy a sme spolu dodnes.. Chceli sme opäť skúsiť bábätko, že teraz nám už nikto tretí nebude do vzťahu ani do života hovoriť, ale čo čert nechcel, nešlo to :/ rok a pol sme podstupovali všelijaké vyšetrenia plodnosti, neplodnosti, priechodnosti vajcovodov, spermiogramy.. nič, stále nič, prepadala som panike, že nemôžem mať deti.. Všetky vyšetrenia boli v poriadku aj genetika nás oboch, ale predsa som stále na tehotenskom teste nenašla dve // :( bol to blok v hlave. Skoro denne som si po styku robila testy, už mi z toho začalo pomaličky hrabať :) až ma poslali na druhú priechodnosť vajcovodov laparoskopicky, kde mi povedali, že z gynekologického hľadiska som úplne v poriadku, nech tú túžbu mať dieťa vypustím z hlavy, ale nešlo to... Odporučili mi styk zhruba o mesiac, ale krátko po prepustení sme na to vletili a ja som si povedala, že na to už kašlem, že to aj tak nejde a čo sa nestalo. Otehotnela som :) takmer hneď. Nemohla som tomu uveriť a aj keď je to až neuveriteľné po všetkých tých pokusoch, vyšetreniach atď. až som to vypustila z hlavy, tak som otehotnela hneď a narodila sa nám v marci krásna dcéra Vanesska :) Dnes máme dve dievčatká a sme veľmi šťastní, že to nakoniec dopadlo takto. Prajem všetkým, ktorým to spočiatku nejde, vypusťte to z hlavy, viem, že to nejde, ale skúste sa niekde odreagovať a uvidíte, ono si Vás to bábätko už nájde samo :)