Keď zomrie manžel a ocko ... bod zlomu pohreb

Zariaďovať pohreb sme išli s Markovými rodičmi a mojím ocom. Predtým som so starším synom prechádzala internetové stránky pohrebnej služby a vysvetlila som mu zhruba, čo a ako. Zaujalo ho, že majú vo vozovom parku červené auto, to som brala ako malú výhru, syn, hoci 8-ročné dieťa, sa bude podieľať na vypravení pohrebu a PS nám vyšla v ústrety (teraz sa už len modliť, aby nezabudli). Vyberali sme parte s vodotlačou cesty v lese, kvety (vence boli také humpolácke, takže kvety, na podstavci), rakvu (svetlé drevo). Hudbu azda zariadia spoločne moji a Markovi kamaráti na gitaru. Čo ma ale neskutočne iritovalo, je smútočná hostina, prečo sa mám starať o každú tetku z horného-dolného, ufff. Skúsim to hodiť na Markových rodičov a ja pôjdem niekam na prechádzku. Ďalšia vec, čo sa nepodarila, je pohreb pred Veľkou nocou, žiaľ kvôli súdnej pitve nestihli vydať telo, takže deti si užijú šibačku (ľudia z dedín pochopia) a hneď na druhý deň pohreb, štve ma to, kvôli deťom aj všetkým, ale nedá sa nič robiť :-( Dnes idem za pánom farárom a rozdať parte v našej domovine, teraz som s deťmi u mojich rodičov. Veľmi sa mi s ľuďmi vybavovať nechce, ale vlastne sa DOMOV teším.