Moja (ne)kamarátka, časť 2

Moja skvelá kamarátka si vzala obe deti a odišla s nimi k nejakému chlapovi, ktorého takmer nepoznala. Mala prísť o dva dni a mala priniesť aj nejaké peniaze, aby mi mohla zaplatiť nájom. Dni utekali a ona stále nikde. Včera som kontrolovala svoj Facebook a objavila som tam od nej správu, že sa sem už nevráti. Takže nasledovala ďalšia hádka. Mali sme spolu dohodu, že keď tu bude bývať, tak ja jej budem strážiť deti a ona bude chodiť do práce. Mala robiť poštárku, šla tam raz! A potom práve odišla, takže som na ňu bola poriadne nahnevaná, kto by aj nebol v tej situácii, do ktorej ma vlastne ona sama dostala. Normálne sa na mňa vykašľala, to, že nebudem mať na nájom, ju vôbec nezaujíma! :( Má tu všetky svoje veci, takže od nej budem chcieť zaplatiť nájom, aspoň za ten týždeň, čo tu so mnou bola. S priateľom sme si dali druhú šancu, vrátil sa ku mne, aj keď som v to už nedúfala. Budeme sa snažiť obaja zmeniť a nebudeme sa hádať. Ale nechcem domýšľať, čo by sa dialo, keby sa ku mne už nevrátil? Nemala by som ani na nájom, prišla by som vlastne úplne o všetko kvôli nej. :( Takže som sa poučila a zároveň som sa poriadne popálila. Aspoň viem, že v dnešnej dobe sa nedá veriť absolútne nikomu. Prerušíme spolu všetok kontakt a nechcem ju už v živote vidieť, za to, ako ma podrazila. Človek podá pomocnú ruku na úkor vlastného súkromia a života a ona sa ku mne takto zachová? To je hrôza. Som veľmi šťastná, že sa ku mne priateľ vrátil, a dúfam, že nám to bude klapať.