Ako bojujem o syna

Svokra robila vždy peklo. Na nadávky nešla ďaleko, do všetkého sa miešala, keď jej preskočilo. Manžel bol vždy maminmu synček, ale vedel sa ma aj zastať, tak som si hovorila, že to nie je také hrozné, preto som sa k nemu po rozchode vrátila. Boli sme spolu ďalšie 4 roky, medzitým hádky kvôli svokre, svadba, narodenie syna, všetko bolo v pohode ďalšie dva roky, keby dcéra nechytila svrab. To som zrazu bola tá najväčšia špina, ktorá kašle na upratovanie, podotýkam, že ma vždy chválili, aké mám doma čisto a upratané. Áno, v poslednom čase som mala depresie, kašlala som na dôkladnosť pri upratovaní, na koníčky, nebavilo ma nič, ale tie nevyhnutné veci som urobila. Syna si odviezla svokra na víkend po predchádzajúcej dohode a už mi ho nevrátili. Najprv sa manžel vyhováral, že mi ho nevráti do toho bytu, do tej špiny, keď som sa odsťahovala k našim, vymyslel si, že mi ho nedá, pretože by som malého odviezla, tak som s ním bola len pod dohľadom manžela, cca 3x týždenne, po hodine. Potom sa frekvencia návštev znížila na cca raz, dvakrát týždenne, pretože mal často výhovorky, prečo nemôžem prísť. Teraz sa vyhovára, že sa nezvládnem o deti sama postarať, že by som im mohla ublížiť, pretože mám poruchu pozornosti, preto mi malého nedá ani na noc. Na OSPODe som bola ako doma, 2x som podávala predbežné opatrenie, ale v oboch prípadoch ho zamietli. Volala som aj políciu, ale tí ma poslali na OSPOD. Navyše som zistila, že sa bývalý manžel so súčasným proti mne spolčili, takže ma časom čaká aj súd o dcéru, ktorú mám s prvým manželom. Manžel len luže, robí zo mňa psychickú trosku, krkavčiu matku, ktorá svoje deti týra hladom a zanedbáva. Súd uznáva, že preháňa, preto manžela presviedčal, aby ma v kontakte so synom neobmedzoval, ale aby sme sa na jeho výchove podieľali obaja. Nedal si povedať, tvrdil stále svoje, preto súd nariadil predbežné opatrenie, aby som syna mala každý druhý víkend + dva dni v týždni na noc, kým sa rozhodne definitívne. Ešte budú pokračovať tie terapie a budú znalecké posudky, ak sa nedohodneme. Bude to ešte trvať, predbežné rozhodnutie nič moc, ale ja som rada, že budem so synom viac než raz, dvakrát týždenne po hodine, cez noc a bez dohľadu.