Všetko je zlé

Minulý týždeň som sa opäť strašne pohádala s priateľom a tentoraz som mu už naozaj pobalila všetky veci a rozišla som sa s ním, aj napriek tomu, že som vedela, že to sama nezvládnem. Byť sama s dieťaťom nie je nič moc a ešte k tomu som vedela, že nebudem mať ani na nájom. Napriek tomu som to urobila. Mám kamarátku, ktorá bola v zlej situácii a svoje deti mala v detskom centre na Kladne, pretože kvôli svojmu ex priateľovi prišla o strechu nad hlavou.

Boli tam asi 4 mesiace a ja som jej chcela pomôcť, pretože z toho bola zle, nevedela, čo má robiť, a nebol nikto, kto by jej pomohol. Ja som bola jediná, ktorej nebolo jedno, kde tie deti žijú, a tiež som nechcela, aby boli bez mamy. Ponúkla som jej, že si ju k sebe aj s deťmi zoberiem, že budeme platiť nájom na polovicu a že sa budeme mať dobre. Prvý zvrat nastal, keď sme sa prvýkrát pohádali. Ona je celkom lenivá, a keď má niečo robiť, radšej povie, že to nevie alebo že jej to nejde. Mňa toto naozaj vytáča, takže som sa s ňou pohádala, chvíľu sme sa nerozprávali a potom sme sa zase udobrili, to asi pozná každá z vás, občas sa ľudia jednoducho nezhodnú, no.

Ale ďalšie dni som si začala všímať, ako sa správa aj k svojim deťom, a je mi z toho naozaj úzko. Deti má dve a dá sa povedať, že sa venuje iba tomu staršiemu, aj keď to nie je žiadna sláva. To druhé dieťa nechcela a teraz si to na ňom asi najskôr vylieva. Je stále nervózna a stále na neho kričí. Jasné, deti niekedy zlobia a niekedy treba zvýšiť hlas, ale to, čo predvádza ona, sa nedá pochopiť. Malý za ňou príde a ona hneď na neho začne doslova revať, nech jej dá pokoj a nech sa ide hrať. Podotýkam, že má 2 roky :( Ešte som ju nevidela, že by si k nemu sadla a napríklad sa s ním rozprávala alebo sa nejako hrala.

Ten starší syn je veľmi šikovný, má 6 rokov, vie počítať, pozná farby, je to múdre dieťa a hlavne je strašne milý a dobrý. Prečo sa jednému dieťaťu venuje a na to druhé takto kašle? Neviem, každopádne som sa s ňou opäť ostro pohádala a nakoniec som ešte bola zlá ja, že sa nemám miešať do jej detí a do jej (ne)výchovy. Dokonca mi zakázala, aby som im večer pred spaním prečítala rozprávku. Asi to nemohla zniesť, že sa im venujem viac ako ona, inak si to neviem vysvetliť. Ďalšia vec, ktorá ma mrzí a zároveň štve, je to, že svojim deťom ani nevarí a napcháva ich sušienkami, čokoládou a cukríkmi. Keby som nevarila ja, tie deti by azda ani nič nejedli.

Ja som si uvedomila, že som urobila obrovskú hlúposť a tiež to, že svojho priateľa (teraz už bývalého) stále ešte milujem a že bez neho nedokážem a ani vlastne nechcem žiť... Jasné, hádali sme sa spolu, ale vždy som vedela, že to bude zase dobré a že tu bude vždy pre mňa.
Myslela som si, že mi bez neho bude lepšie a že sa o seba dokážem postarať sama, ale nejde mi to. Som na tom ešte horšie ako predtým, keď tu ešte s nami býval. Tiež mi to otvorilo oči a uvedomila som si svoje chyby, na ktorých by som chcela začať pracovať a postupne ich odstrániť, len si nie som istá, či by bol ochotný sa ku mne vôbec ešte vrátiť a či by taký zlepený vzťah mal šancu...

Detí kamarátky je mi naozaj veľmi ľúto, že majú takú mamu, ale nechcem nikomu pomáhať, keď si to neváži. Chcela som pomôcť, ale nakoniec som dopadla takto. Prišla som o partnera, ktorého stále milujem, prišla som o všetko súkromie a navyše ako bonus sa musím pozerať na úžasnú matku, ktorá sa nestará o svoje deti. Ako sa hovorí, za dobrotu žobrotu. Neviem, čo bude ďalej, veľmi by som si priala vrátiť čas, keď bol priateľ ešte so mnou, ale viem, že už je to asi všetko úplne stratené. :( Ja nechápem, že sú na svete takéto matky, a veľmi ma to mrzí, poznám ju od prvej triedy a v živote sme sa takto nehádali a ani som si nemyslela, že sa takto dokáže správať k svojim deťom.

Teraz sa pokúsim získať priateľa späť, dať tomu druhú šancu a som ochotná zmeniť sa. Som tiež ochotná nechať kamarátke byt, presťahovať sa do iného bytu a začať odznova. A kamarátka? Nech sa stará, sú to jej deti a jej život, predsa nie som povinná pomáhať jej na úkor svojho zdravia a môjho vlastného života. Jej deti naozaj ľutujem, ale viac pre ne urobiť nemôžem, bohužiaľ :(