Som psychicky úplne na dne

Viem, že to riešim stále dokola, ale potrebujem sa vyrozprávať. S tým mojím si robíme hrozné naschvály. Predvčerom, namiesto toho, aby išiel z práce domov, chlastal do rána a bol v krčme, ráno išiel na ranú zmenu do práce. Ten druhý deň popoludní mi písal z práce, že sa mi ospravedlňuje, že to prehnal a že bol v krčme. Myslíte, že je normálne, aby to prehnal tak, že nebol schopný dôjsť ani domov, aj keď vedel, že ráno ide do práce? Tak som sa nahnevala a povedala som si, že si teda budem robiť, čo chcem, aj ja a odišla som s kamarátom k nemu domov. Kúpili sme si pizzu, dali sme si nealko pivo a spolu sme pozerali televíziu. Potom sa to ale nejako zvrtlo a ja som sa s ním vyspala. Mám trochu výčitky svedomia, ale už som to proste neuniesla, všetok ten nátlak a nervy, ktoré s ním mám. Ale ide o to, že ani neviem, ako na tom s ním som. Nepovedali sme si vôbec nič, ako, či budeme spolu alebo nebudeme, a potom ma nahneval. Mňa odviezol domov a aj s jeho sestrou išli na kúpalisko. Neviem prečo, ale mám pocit, že mu išlo len o to jedno. Hovoril, že 7. augusta bude mať dovolenku a že potom spolu tiež pôjdeme. Ja neviem, čo si mám myslieť, a neviem vôbec, na čom som. On býva v byte, celkom peknom, platí si nájom a chodí do práce, ale ja mám strach, že nám to možno nevyjde a ja tu budem musieť s tým mojím zostať ďalej. Keď som napoludnie prišla domov, vôbec sa so mnou nebavil, nemal ani snahu sa ma opýtať, kde som bola :( Je mu to úplne jedno. Akurát si nastavil budík na 16. hodinu a povedal mi čau, že si robím vraj čo chcem, tak že bude aj on? Tak ma tu nechal a ja som sa psychicky úplne zrútila :( Mám pocit, že ho už vôbec nezaujímam, ale ja sa nejako od neho nedokážem odpútať a neviem prečo. Je mi hrozne ľúto, ako sa ku mne správa a že sa o mňa nezaujíma. Keď to s tým kamarátom nevyjde, tak vôbec neviem, čo budem robiť, som na tom fakt veľmi zle...