Kto je skutočná kamarátka?

Som na MD a skôr mám kamarátky s deťmi, aj Jana bola mojou kamarátkou. Keď sa konečne rozhodla opustiť svojho priateľa, s ktorým má syna, dala som jej oblečenie, hračky po synovi a hlavne sme sa dosť vídali a aj robili akcie. Mohla som jej zavolať o polnoci a ona sadla a došla. Ale len dovtedy, kým si nenašla nového priateľa, kvôli ktorému zrušila facebook a ostatné soc. siete, na ktorých mala profil. Prestala komunikovať, chodiť, nechcela sa rozprávať a ani nič iné. Dodnes neviem, čo sa tam naozaj stalo, ale verím, že ju ten nový partner dosť zmenil.... ale ja by som kvôli chlapovi kamarátku v živote neopustila. Druhá bola Monika, deti vekovo rovnako staré. Ona tu bola nová, vydala sa tu za môjho známeho a nemala tu nikoho. Rozprávali sme sa, kávičky, výlety a keď obe naše deti nastúpili do školy, bol tu problém, že jej dcéra, pretože sa s ňou môj syn nerozprával, ale bol so svojimi spolužiakmi, od nej inkasoval facku. Učiteľka to síce riešila, ale syn má dosť drahé okuliare a nešlo ani o tú facku, ako skôr o to, keby mu náhodou tie okuliare rozbila, pretože bez nich nevidí. Napísala som Monike, že by som bola veľmi rada, aby svojej dcére vysvetlila, že to takto nefunguje, že ak sa s ňou deti nerozprávajú, bude ich biť, aby si ich získala, a že keby synovi rozbila okuliare, bude to mať drahé.... Samozrejme dcéru bránila, že by to neurobila, a nakoniec ma prestala zdraviť, komunikovať a dcéra aj napriek tomu syna neustále obťažovala, až ju to nakoniec prešlo a dala mu pokoj. Monika sa so mnou odvtedy už nerozprávala. Ďalšia bola Markéta, kariéristka, ktorá má syna, ktorého vďaka jej vyťaženosti neustále strážia kto môže. radšej mu dala odklad, pretože chlapec stále len bitky a vojny na tablete a nič iné nepozná, hlavne ak dostal od nás darček, krčil nos, pretože to nebolo drahé autíčko Blesk Mc Queen, ale napríklad pastelky, omaľovánky, tričko. Veď je rozdiel byť doma na MD s dvoma deťmi a makať od nevidím do nevidím s tým, že zanedbávam svoje dieťa. Dovtedy, kým som jej strážila syna, som bola dobrá, ale len čo som začala študovať vysokú školu (ona má len učilište), tak poznámky typu, že to nedám a že to čoskoro vzdám. Nevzdala som to, aj keď je to niekedy boj, učenie do 3 do rána, ale ja to dám. Údajne jej dlžím kopu peňazí a veci, čo mi dala pre dcéru, som jej vraj nevrátila, ale predala.... no a tie krabice, čo som jej viezla, sú plné vecí, ktoré mi požičala. Takže skončila aj táto tretia „kamarátka“. Mám tu však jednu a tá tu jednoducho je, keď potrebujem a keď potrebuje ona. Škoda len, že býva tak ďaleko :-( To, že si každý z nás sťažuje, aké má problémy, sa vôbec s jej problémami nevyrovná.... zistili jej rakovinu spodku, tak jej všetko vzali, ale zistili, že rakovina ide ďalej do čriev. Má 3 malé deti, pre ktoré sa obetuje a robí všetko, aby boli šťastné a spokojné. Mne pomohla, keď som bola sama so synom, dala mi práčku a poslala veci na syna. Toto si na nej veľmi vážim. Aj ja som jej pomohla, keď jednoducho nemala peniaze, poslala som jej oblečenie na toho najmladšieho. Snažíme sa jedna pre druhú robiť, čo môžeme. Ale teraz jej zistili nádor na mozgu, voláme si, píšeme si, ale ona to už nedáva.... Tak si z toho všetkého začala robiť srandu a ja s ňou, aby som jej to uľahčila...... Takže som povedala, že umierať nebude, kým sa neopijeme, nezapárame a ona že mi príde na odovzdávanie diplomov po dokončení školy. Každý deň sa ju snažím nejako rozveseliť, ale neviem, čo viac urobiť..... Tento človek je skutočná kamarátka, nie tie pretvarujúce sa slečny. Takže to, že som stratila 3 osoby, ma vôbec netrápi, ale som rada, že je tu jedna, ktorá mi ich všetky nahradí :-)