Keď zomrie manžel a ocko

Ťažko začať. Ale lebo sme veriaci, Boh nám do cesty zoslal najväčšiu ranu (ostatní tomu hovorme povedzme osud). V nedeľu, keď som kúpala deti, za mnou prišli policajti: "Musíme vám oznámiť tragickú správu, váš manžel mal nehodu na motorke, je vo vážnom stave v nemocnici" (stručnejšie povedané). Ešte že mám nablízku švagrovcov, L. sa mi postarala o deti a D. išiel so mnou do nemocnice. A tam akoby som dostala palicou po hlave, poškodenie a opuch mozgu, chrbtica, miecha ... pokračovať už ani nemusel, ale nádej tu bola, chodila som za ním, držala som ho za ruku, intenzívne som sa modlila, napriek tomu život unikal. A teraz v piatok po kontrolách činnosti mozgu -smrť-. Zoznam ľudí, čo ponúkajú pomoc, je veľký, rodina, priatelia, známi. Cez rodičovskú linku dôvery som zohnala rady, ako sa rozprávať s deťmi. Hoci som odporkyňa chémie, za Neurol som neskutočne vďačná, musím fungovať, jednoducho musím!!! Je pre mňa ťažké prijímať kondolencie, komentáre písať nemusíte. Chcela by som a budem chcieť, aj prípadne pomocou blogu, pomáhať rodinám v podobne ťaživej situácii a možno naznačiť víziu, čo by, keby, aj keď by som túto situáciu neprajala ani najväčšiemu grázlovi na svete. Ak viete o publikácii, komunite alebo odkazoch zaoberajúcich sa úmrtím milovanej osoby, rodiča. ... prosím, vložte do komentára.