Najhorší silvester

Blížil sa koniec roka a ja som sa tešila, ako oslávime s priateľom príchod roka 2016 zase spolu, už po tretí raz. Všetko som si plánovala do posledného detailu. Mala som nakúpené dva bublinkové sekty a jednu fľašu drahej whisky, ktorú normálne nepijem, ale povedala som si, že raz za rok prevetrať peňaženku na tento účel nevadí.
31. december, tak už o ôsmej ráno som sa vydala pešo do vedľajšej dediny za babičkou a dedom, aby som sa s nimi porozprávala a pripila si. U nich som mala tiež schovaný sekt, ktorý som chcela vypiť len s nimi. „Ty už si tu zase?“ vítala ma babička obvyklou vetou, pretože ich navštevujem minimálne dvakrát týždenne, a to za akéhokoľvek počasia. Vždy sa mi páči, ako susedia hovoria babičke a dedovi, ako sa majú, že ich najstaršia vnučka chodí tak často navštevovať. S babičkou a dedom si vždy dáme kávičku, hráme žolíky a dnes sme si navyše dali ružový sekt. „Tak prajem hlavne veľa zdravia do nového roka a aj si píšte, že nabudúce vyhrám žolíky ja.“ Verte alebo nie, s nimi hrám žolíky od svojich ôsmich rokov a doteraz, keď mám 26, ma neomrzeli. Potom som sa s nimi rozlúčila a išla som späť do mesta navštíviť druhú babičku a otca. Tam som si dala hlavne občerstvenie, veď si musím nechať „triezvosť“ čo najdlhšie, keď to mám v pláne s priateľom pekne novoročne rozbehnúť. Po hodine som od babičky a otca odchádzala domov, kde som si všetko pripravovala. „Takže sekty mám, trochu koláčikov tiež, obložené chlebíčky ešte dozdobím a sviečky mám. Super, mám všetko.“ Bola som na seba pyšná, že mám všetko tak krásne pripravené.
S priateľom Ladim sme boli dohodnutí, že sa od svojich rodičov vráti o piatej popoludní, pretože o šiestej večer sa u nás v meste koná veľký ohňostroj, ktorý vídam každoročne a je to taká moja tradícia. Lenže už bolo skoro pol šiestej a Ladi nikde. Vzala som mobil a volala som mu a zároveň som sa bála, že sa mu niečo stalo. Ibaže to som si myslela zle. Ladimu bolo do spevu až priveľmi. Keď som mu volala, tak to nezdvihol on, ale jeho nejaký kamarát. Dalo sa počuť, že je značne opitý, a keď mi povedal, že Ladi nikam nejde, že by ku mne ani nedošiel, tak ma div poriadne nezrazilo. „Čože? To nie, my sme dohodnutí, že ideme spolu na ohňostroj, potom k nám domov a nakoniec na vianočnú party.“ Lenže mohla som mať pripravené čokoľvek, Ladi jednoducho nechcel prísť. Keď konečne prišiel k telefónu, opito sa mi ospravedlňoval a prehováral ma, nech za nimi prídem, že je tam veľa ľudí a veľká zábava. Najprv som mu všetko vyčítala a potom som začala „hrať na city“. Nič a nič nepomohlo. A keď som sa dozvedela, že sú v ich obľúbenej krčme, ktorej ja hovorím pajzel všetkých pajzlov, tak som nebola schopná slov. Veď nebudem oslavovať Nový rok v špinavom pajzli, ktorý by mal byť zatvorený hygienou. Nechcite ani vedieť, aké toalety tam majú. Aj bezdomovec by sa tam bál ísť. Preto som Ladimu kategoricky povedala, že ma do krčmy z praveku nikto nedostane. „Hm, tak ja potom zajtra prídem za tebou.“ a telefón položil. Čo to malo vôbec znamenať? Nevedela som, či si to nakoniec nerozmyslí, a nechala som moju hostinu stále na stole. Zatiaľ som sa obliekla a išla som sa sama pozrieť na ohňostroj. Keď som tam bola, bolo mi seba ľúto. Všade okolo mňa sa objímali zamilované páry, a aj keď bolo len šesť večer, sekty buchali o sto šesť. A ja som tam sama stála ako trúba a bolo mi do plaču. O pol siedmej som šla domov a cestou som volala Ladimu. Ibaže ten sa asi tak dobre bavil, že mobil nebral. To som začala plakať už úplne a ponáhľala som sa domov. Pred domom som ešte dúfala, že ma prekvapí a bude sedieť u nás pri stole a čakať na mňa, ale to som si tiež len naivne myslela. Prišla som domov do prázdneho domu. Spoločnosť mi robila len jedna mačka, ktorá bola tak vyplašená z petárd, že bola celý čas schovaná v košíku a odmietala vyliezť.
Hodiny ubiehali a bolo pol dvanástej večer. Nevedela som, čo mám robiť. Moji súrodenci oslavovali so svojimi partnermi a kamarátky žiadne nemám. Preto som sa rozhodla, že zavolám mamke, ktorá je tiež sama s mojím najmladším jedenásťročným bratom. Tá už ležala v posteli a povedala, že sa za mnou zastaví až na druhý deň, že jej nie je veľmi dobre.
No čo som mala robiť, prehovárať som ju nechcela, a preto som sa zmierila s tým, že budem sama. Ležala som na gauči a pozerala v televízii kriminálku, keď som v tom zaslechla znovu buchot petárd a mne došlo, že už je polnoc. Naliala som si preto pohárik sektu, zapálila cigaretu a išla som na terasu pozerať sa na tie krásne obrazce na tmavej oblohe. Bolo to krásne a o to viac mi bolo smutno, že som sama. Že sa na mňa môj priateľ vykašľal a radšej dal prednosť kamarátom predo mnou. Najviac ma však trápilo, že sme boli dohodnutí, ako silvestra strávime, a on to všetko pokazil. Bola som tam naštvaná a zúfalá, že keby ma ešte niečím vytočil, bola by som schopná sa s ním hneď na Nový rok rozísť. Nemám rada podrazy a navyše mi hovoril, že som u neho na prvom mieste. Avšak týmto sa potvrdilo, že klamal, že na prvom mieste sú pre neho kamaráti a zábava, než ja, jeho priateľka.