Ja to asi nezvládnem.

Pred pár dňami som vyhodila svojho priateľa a nasťahovala som si sem kamarátku aj jej dve deti v domnienke, že mi bude lepšie, že sa nebudem musieť hádať s priateľom každý deň atď... Už je to asi 7 dní a ja som z toho úplne na dne. Kamarátka mi občas lezie na nervy, do toho 3 deti. Ona začala chodiť do práce a ja jej deti teraz budem každý deň opatrovať. Mám pocit, že to psychicky nezvládnem. Navyše som si uvedomila, že priateľa stále milujem a že mi vlastne asi bolo lepšie predtým, aj s tými hádkami :( Mala som aspoň nejakú istotu a mala som koho objať, keď mi nebolo najlepšie. Teraz už nemám nič a hrozne ma to mrzí. Vôbec neviem, ako to zvládnuť. Chýba mi láska a chýbajú mi aj tie hádky, je to normálne? :(
Teraz už viem, že nie je cesta späť, pretože kamarátka nemá kam odísť a navyše je mi ľúto tých detí. Rozhodla som sa správne? Mám pocit, že nie.