Pôrod druhej dcéry bez jediného lieku, bez nastrihnutia aj bez klystíru :) trpela som, ale prežila som :)

Nikdy som veľmi neverila tomu, čo sa vraví, že pri druhom dieťatku bude pôrod rýchlejší. Bola zima, 9.12.2013, keď som nemala žiadne problémy ani bolesti a TP, podľa ktorého sa všetci orientovali, bol „až“ 14.12.2013 :-D a rozhodla som sa urobiť si so staršou 2,5-ročnou dcérou výlet za kamarátkou vlakom. Bola práve výluka, a tak sme museli z nádražia cupitať späť na autobus a potom v ďalšej dedine prestupovať na vlak. V Olomouci mi samozrejme ušiel prípoj, a tak sme museli ísť električkou a nakoniec strašne natlačeným a vydýchaným busom. Vtedy som začala pociťovať silné nepravidelné bolesti. Po príchode ku kamarátke v čase obeda som jej to povedala a ona na mňa, že zajtra porodím. A tak sa aj stalo. Celý deň som mala silnejšie a silnejšie kontrakcie, dokonca zo mňa odišla trocha tmavej krvi, zrejme hlienová zátka. Keď som pre istotu radšej zavolala do Prostějovskej pôrodnice, kde som mala v pláne rodiť, povedali mi, že to sú poslíčky a že to na pôrod nevyzerá. O 8h. večer ma musel manžel kamarátky odviezť autom domov, pretože som mala bolesti už asi po 10 min. šialené, doma som sa osprchovala, ľahla som si a od 10h večer som mala pravidelné bolesti po 8 minútach. Priateľ bol práve na ceste domov zo služobnej cesty z Nemecka a staršia dcérka spala. O polnoci som volala svojej mamičke, či by nemohla prísť a odviezť ma do pôrodnice, že asi rodím. Prišla zhruba do 20 min. a bola nervóznejšia než ja :) po príchode do Prostějovskej nemocnice ma zhruba o 1:30 vyšetrovala veľmi nemilá a nepríjemná zdrav. sestra a stále na mňa, prečo ako plačem (bolelo to ako čert, mala som strašné krížové bolesti, ktoré som pri prvej dcére nepoznala, a tak mi tiekli od bolesti slzy), že čo ako budem robiť, keď budem rodiť, a stále nejaké blbé poznámky, že to pôrod nie je, že to sú poslíčky a že ma pošle domov. Pripomeniem, že o 5:50 toho istého dňa som porodila... Zavolala radšej pre istotu rozospatého a veľmi nahnevaného lekára, ktorý po zhliadnutí natočených ozvov skonštatoval príjem. Odviedli ma na izbu, kde ma nechali trápiť sa v bolestiach a čakali, čo bude. Nemohla som spať, stále som sa len krútila od bolesti a dýchala, keď som zhruba okolo 5h ráno pociťovala silný tlak na konečník, bolesti cca po 2 min., nikto sa za celý čas na mňa neprišiel pozrieť, nič, tak som volala sestru z novorodeneckého, že už to nevydržím, že už nemôžem, že cítim tlaky, tak mi povedala, nech zájdem na sál, kam som išla po svojich asi 20 min (bolo to asi 100 metrov) :) natočili mi ozvy a zrazu som tlačila, hoci mi hovorili, že nemám, nešlo to inak, jednoducho som párkrát zatlačila, vystrekla zo mňa plodová voda, ktorá mi zatiaľ neodtiekla, a potom už liezla hlavička a narodila sa mi o 5:50h tá najkrajšia holčička Laurinka s váhou 3550g a 52cm, ktorú mi len ukázali a hneď mi ju zase odniesli, hoci som ju chcela mať pri sebe :/ porodila som bez jediného lieku, bez nástrihu, bez klystíru, síce som trpela ako čert, ale zvládla som to a dnes už mám 13-mesačnú holčičku a skoro 4-ročnú princeznú :) Viem, že deti už nechcem, ale už by som tu nikdy rodiť nešla, prvý pôrod som mala v Přerove a hoci trval 23 hodín a veľa som si tiež vytrpela a nakoniec išla dcéra zvonom, rodila ma priamo pani primárka a nie zdravotná sestra, ktorá ma prijímala a bola veľmi nepríjemná :/ Ani si nechcem domýšľať, ako a kde by som nakoniec porodila, keby ma ona dotyčná poslala domov :/