Môj rýchly pôrod

Bolo nejako po piatej ráno, keď ma chytila potreba na malú. Sotva som vstala, vytekalo zo mňa trochu vody. Myslela som, že som to nestihla. Vyčúrala som sa a išla som zase spať.

Behom minúty ma chytila potreba na veľkú. Mala som hnačku.

O 5:15 som išla budiť manžela v šialených kŕčoch, že už ideme.

Okamžite sme vyrazili, ešte sme museli dcéru vysadiť u babičky. To som už vedela, že do pôrodnice nestihneme dôjsť. Hovorím manželovi, že chcem rodiť u svokry. Nie, to stihneme, tvrdil manžel.

Išiel rýchlosťou snáď 200, možno viac, ale ja som už nahmatala vlásky. Hovorím: malý už lezie, cítim hlavičku. A manžel: ale nelezie, to stihneme.

No nestihli. Malý začal plakať, to som ho už mala na sebe, zabaleného v uteráku. Manžel civel vyjavene, asi o päť minút sme prišli do pôrodnice.

A tak sa 9.10.2014 o 5:45 v aute narodil náš chlapček :-)