Prvorodička

V pondelok 23.10.2017 som prišla domov z nákupu. Upratala som, uvarila som, čítala som si knihu. Proste obyčajný deň, ako každý iný. Keď prišiel priateľ z práce, rozprávali sme sa do večera a ja som ten deň bola 39+4tt. Potom sme sa milovali. Keď sme išli spať, bolo 22,30. Keď som zaspávala, mala som nutkavý pocit „ísť na malú“, skôr než som stihla vyliezť z postele, mala som pocit, že som nestihla dôjsť na toaletu, pretože z mňa unikli nejaké kvapky. Len čo som vstala z postele, popošla pár krokov, už som vôbec nedúfala, že to v sebe udržím. Ale len čo som rozsvietila v spálni, praskla mi plodová voda. Zobudila som priateľa a hneď sme išli do pôrodnice. Keď ma prijali, urobili mi vaginálne vyšetrenie a ich výrok bol „zatiaľ sa nič nedeje, ste otvorená na 1 prst voľne, takže si vás tu necháme“. Super! Bola som veľmi šťastná (irónia) o 23,10 mi zaviedli vyvolávaciu tabletku a odviedli ma na čakateľskú izbu, kde so mnou boli ešte 3 mamičky. Ja som nemala skoro žiadne kontrakcie okrem tých slabých. Stále sa so mnou nič nedialo, tak bolo 7 hod. ráno, keď nás prišiel skontrolovať pán docent. Tak mi opäť dali o 7,30 tabletku na druhý pokus. Keď som sa vrátila na izbu, jednu mamičku viezli na pôrodný box. O 10 hod. ráno som mala naozaj silné kontrakcie, že z tej bolesti som sa „pozvracala“, o 10,30 hod. ma poslali na pôrodný box, kde som veľmi trpela, celý čas som bola v kúpeľni. Keď ma prišla skontrolovať PA, bola som otvorená na 4 prsty. Potom som sa krásne otvárala, bohužiaľ som neušla bez nástrihu hrádze, samotný pôrod trval cca pol hodiny, ale šitie trvalo vyše hodiny. Ale napriek všetkej tej bolesti, kilám navyše aj tým stehom. Som rada, že som statočná mladá mamička krásneho chlapčeka, bez ktorého si nemôžem predstaviť život bez neho.