Jeníček je na svete

Bol štvrtok 14.12. večer, Emilka už spala a ja som si užívala pohodový večer s manželom. Vypila som malinový čaj, dala som si deci červeného vína, prebehol sex a ja som potom ešte išla relaxovať do horúcej vane a o polnoci spať. Všetko som už mala hotové, upratané, darčeky zabalené, s dcérkou sme mali všetko vyrobené a tiež sme stihli upiecť perníčky a vanilkové rožteky. Ešte som netušila, že chvíľu po tom, čo zaspím, začne ťukať bábätko, ako som hovorila dcérke. Často sa pýtala, kedy zaťuká, ten deň vravela, že ešte nemôže, že veď nemám mlieko. :D Asi o pol 3 som sa zobudila a mierne ma pobolievalo v podbrušku, ešte to bolo skôr príjemné ako bolestivé.. O hodinu som to už hravo predychávala, vravím si, že je ešte veľa času. Ale jedna kontrakcia bola po 15 minútach, ďalšia po 9, potom som už nepočítala. Išla som pripraviť veci dcérke, mal si po ňu prísť dedko a skontrolovať, či mám všetko. Ale keď som vstala (boli 4 hodiny), praskla mi voda a bolesti boli asi po 5 minútach. Keď si dcéru vyzdvihol môj ocko, už som mala také bolesti, že som nebola schopná ani vstať, nieto ešte obuť sa. Povedala som, že nikam ísť nemôžem. Manžel radšej zavolal sanitku, potom chystal deky, záchranár bol zaskočený, tak zavolal lekára a vyzeralo to na pôrod doma. Aby som prežila bezbolestný pôrod, musela by som na sebe asi ešte veľa makať. Tentoraz som však bolesť nezadržiavala, ako pri prvom pôrode, ale celý som ho prekričala. Sústredila som sa tak len na krik a bolesť bola miernejšia. Aspoň žiaden sused ten deň nezaspal do práce. :D Nebol čas na sprchu, kúpeľ, cvičenie na lopte, aromalampu, na nič, čo som plánovala. Nakoniec, že vraj mám takmer neustávajúce kontrakcie a nie som až taká otvorená, že lekár rozhodol naložiť ma na nosidlá a ideme na cisára. Nebol to pôrodník a našťastie sa riadne mýlil. O 6 ráno sme tam došli (manžel sám, lebo ho nevzali) a pred pol 7 bol malý na svete. Užili sme si spolu krásne 2 hodiny na pôrodnej sále, keď sa Honzík hneď prisal a potom som ho už mala pri sebe stále. Tentoraz sme s menom originálni neboli, má meno po ockovi, vybrať meno pre chlapca je mazec.. Po pôrode som normálne fungovala a aj doma mám kopec energie a dobrej nálady. Síce nič nehrotím, viac odpočívam, pospím si, ale inak všetko zvládam bez problémov. Po prvom pôrode som bola strašne unavená, psychika tiež pracovala, do toho som riešila z ktorého prsníka som naposledy dojčila, počítala som, koľko plienok dcéra pocikala, snažila som sa mať upratané, uvarené. Teraz som viac v pohode a spokojná, pritom zvládnem aj upratať, uvariť a ešte sa pohrať s dcérou. Naozaj môžem potvrdiť, že jedno dieťa je starosť a dve sú radosť. :)))