Môj „pôrod“

Kde začať :). Prvorodená dcérka prišla na svet plánovaným SC (KP+4 kg dieťa). Na prirodzený pôrod som netlačila, mala som pocit, že bábätko má dôvod, prečo sa neotáča. Nakoniec sa ukázalo, že ku mne bola dcérka nejako prilepená hlavičkou (presne neviem), má na nej veľkú kruhovú jazvu. Po tehotenstve mi aj napriek cvičeniu zostala malá kruhovitá diastáza okolo pupka, možno malá kýla. Nikto si to nevšimol. S dcérkou som pribrala 22 kg a mala som široké, obrovské brucho. Tentoraz som pribrala 19 kg a brucho strašne do špičky, divne vyboulené, všetci naň civeli. Vopred som bola rozhodnutá, že určite chcem rodiť prirodzene. Pôrodu som sa, asi ako väčšina žien, dosť bála. Potom som si tu na promaminky pozrela krásne video a úplne som sa nadchla pre prirodzený pôrod v Rakovníku. Naozaj som sa priam tešila, aj keď mi všetci hovorili, ako to bolí atď... Napriek tomu som sa relatívne na poslednú chvíľu rozhodla rodiť v Kladne, kde prišla na svet aj dcérka. Nadšenie pre pôrod však zostalo :). Čas plynul, mala som toho už plné zuby, brucho mi div nepraskalo. Zrazu som už prenášala jeden deň a išla som normálne do poradne. Tam mi po dlhom čase urobili USG a váhový odhad bábätka. Ten znel 4100 g. Nakoniec som sa nechala presvedčiť na ďalší SC. Chceli ma hneď hospitalizovať a hneď na druhý deň krájať. To som odmietla. Potrebovala som sa s tým vnútorne zmieriť a všetko doma pripraviť, dcérke vysvetliť... A ešte si to premyslieť, stále som o tom nebola presvedčená. Nastala hospitalizácia a ja som už bola ako-tak vyrovnaná. Operovali ma v celkovej narkóze (spinál mi pri dcérke nezabral, ako mal, bol to pre mňa desivý zážitok). Po operácii som to zvládala oveľa lepšie ako pri dcérke. Samozrejme, že to dosť bolelo (bolí). Hneď druhý deň som dostala nadštandard a užívala som si pokoj a synčeka. Tretí deň som ho mala pri sebe. Nakoniec vážil 4300 g, je to poriadny macko :D. Možno vďaka tomu som sa plne rozdojila ani nie tretí deň po operácii! Bola som z toho nadšená :). Len ma stále zarážalo moje brucho, bolo stále veľké a hrozne divné, divne sa rôzne vydúvalo... No a dnes si pri vizite všimli, že mám obrovskú diastázu okolo pupka (tak 10 cm, možno viac). Črevá mi dosť liezú von, preto to tak pracuje. Som strašne rada, že som s takou obrovskou diastázou nerodila také veľké dieťa!! Asi by to skončilo akútnym cisárom. Starostlivosť o synčeka je pomerne náročná, hoci je veľmi dobrý :). No tiež si ťahajte takého herkulesa po cisárovi a popritom sa bojte, že vám vyliezú črevá. Vraj nič ťažké nedvíhajte :D. K tomu mi chirurg dôrazne neodporučil tretie dieťa (dosť necitlivým spôsobom, dedo jeden). Ale tak to už mám premyslené (po krátkej bezmocnosti). Keby sme chceli ďalšie, budem veľa cvičiť brušáky a plus počas tehotenstva sa nebudem prejedať a budem sa modliť, aby brucho nebolo veľké. A po dvoch SC sa predsa dá rodiť. Tak tu teraz čakám, kým sa malý zobudí na jedlo a kým príde manžel s dcérkou a kýlnym pásom, ktorý budem nosiť až do operácie kýly po skončení dojčenia. Už sa na nich veľmi teším ;).