vyvolávačka

Môj pôrod Kristýnka 9.3.2013 23:55 40+3tt

V sobotu ráno 9.3.2013 sme šli na kontrolu a ozvy do pôrodnice. Točili sme ich viac ako hodinu. Medzitým sa meral tlak. Raz bol na 90, za hodinu po dotočení ozvov na 95. Potom som šla na kontrolu k dr. a jeho verdikt? hospitalizácia kvôli vysokému tlaku. Spočiatku však o hospitalizácii nič nehovoril, keby mu PA nepovedala, že som 3 dni po termíne, išla by som na kontrolu až v pondelok a v pokoji bola ešte doma. Bolo asi 11 hodín. Tak som povedala, že si skočím oproti nemocnici k babke a dedkovi na obed, nadšene sa nepozeral, ale hovorí, nech sme späť čo najskôr, že je to na moju zodpovednosť. Hovorím, a obed by som tu dostala? Odpoveď nie, tak som si teda išla na dohodnutý obed. Z auta sme vzali tašky a išli na pôrodné sály, kde so mnou spisovali všetky potrebné papiere. Bolo asi 13 hodín. Potom som išla na izbu, kde už bola maminka s dievčatkom.

Potom prišla sestra, že dr. potrebuje krv (zobrala 3ampulky) a moč, ale cievkovaný, tak mi zaviedli cievku a odobrali, s tým som sa už stretla, takže viem, čo ma čakalo, bolo asi 14:30. Hold dr. Feit je jediný, kto moč takto vyžaduje. Potom mi ešte niekoľkokrát merali tlak. Už bol aj na 100. Potom mi ešte dr. robil UTZ, konečne som sa dozvedela váhový odhad bábätka, 3900g, moja reakcia? To mám radosť :-D kto to bude rodiť? Ja som mala 4750g a 53cm a manžel 3700g a 50cm, takže malá je niečo medzi.

Po 16-tej hodine ma zavolali na sesterňu, kde mi ešte zmerala tlak a dala papiere a išla som smerom na pôrodnú sálu, kde mi zaviedli tabletu, to bolo o 16:30. Hodinu po zavedení som tam musela ležať a ešte mi točili ozvy. Išla som späť na izbu, dala som si večeru, ktorú mi schovali, a potom to začalo.

Kontrakcie boli časté. Prišla PA, že mám prísť na sál, že sa pozrie, ako to vyzerá. Dali mi klystír. Po ňom som musela chvíľku chodiť a vydržať to čo najdlhšie, ako to pôjde. Zbytočne si ho vyplácali, lebo ja som chodila každú chvíľu na záchod, takže ani nebol potrebný. Potom sa PA znova pozrela a povedala mi, nech si idem po veci a dám si sprchu. To už bolo asi 22:30 hodín. Manžel medzitým odišiel domov, povečeral, dal najesť kocúrovi, pobalil pyžamo a išiel oproti k babke a dedkovi, ktorí bývajú oproti nemocnici. Asi o 23 hodine som volala manželovi, ten už ale bol skoro na pôrodnej sále. Ako ma videl, hneď za mnou letel, že takto ma ešte nevidel, PA hovorila, že mi musí zmiznúť úsmev, tak aj zmizol. Skúsili natočiť kúsok ozvov, ale za pár minút to vypli a išlo sa na to. PA sa ešte pozrela, ako to vyzerá, a už to bolo na 8 prstov. Bolo asi 23:30. Na niekoľké zatlačenie ako na veľkú, následný nástrih medzi tlačením, vykrútenie a Kristýnka bola vonku. Manžel mi dával kyslík. To len syčalo. Ja som sa mu pred tým ale uhýbala. Doktor stál opretý a len sa pozeral. Nečakal, že to bude taká rýchlovka. Druhá PA, že na mňa nedosiahne, tak si išla po schodíky :-D medzitým sa prvá PA smiala, že tá druhá si tie schodíky fakt doniesla. Neviem, asi mi tlačila na brucho. Čosi tam ešte vymýšľali s injekciou, ale tú som nakoniec pravdepodobne nedostala, lebo na pravej ruke nemám žilu. Viem len, že to mala v ruke a bola modrá.

Na svet sa Kristýnka pozrela prvýkrát 9.3.2013 o 23:55 hodine. Ukázali nám ju a hneď ju šli popisovať. Potom šiel manžel s detskou sestrou vážiť a merať malú. Medzitým ma doktor zošíval. Druhé dieťa mi hovoril, že keď budem rodiť, bude mať tak 4500g. Bola som roztrhnutá, ale skôr vnútorne. 2x to opichal, to som ani necítila, a zašil, ale dlhšie, ako sa rodilo :-D a ešte sa pri tom chválil, že to nečakal, že sa mu to tak krásne podarí. Dve švadleny by sa na mne uživili.

Potom sme boli všetci traja spolu dve hodiny na sále. Kým som išla na izbu, bola už len sprcha, dali mi ich šukézne sieťované nohavičky, vložky a išlo sa na izbu, musela som ísť na lehátku ako nejaký maród :-D ja som to chcela ísť ale pešo :-D manžel si viezol malú, tá ostala na noc na novorodeneckom, aby som sa mohla vyspať. Manžel došiel o 2:30 domov. Ja som šla spať, ale skôr sme si s pani, ktorá tam mala dievčatko, rozprávali, ako to prebiehalo. Ona mala bohužiaľ cisára, tak to nemohla prežívať.

V papieroch som sa potom dočítala, že malá mala šprajclú ručičku, tak preto bol ten nástrih a malú museli vykrútiť. Bolesti pri pôrode som žiadne necítila, ani nástrih. Akurát kontrakcie, ktoré boli teda poriadne. Tlačenie som pociťovala, ako keď tlačím na veľkú :-D ale to už bola vraj hlavička.

Toto je môj príbeh. Keby maličká vydržala 5 minút alebo ju nevykrúcali, mohla byť narodená 10. ako jej tatino a tetička, ktorí sú 10.5. a 10.4. Kristýnka chcela byť narodená 9. 3. 2013 za päť polnoc. Jej osudové číslo nám vychádza na deviatku.