Detská mozgová obrna

10-20% postihnutí detskou mozgovou obrnou vzniká následkom poškodenia mozgu v niekoľkých prvých mesiacoch až rokoch života. Prvotnou príčinou poškodenia mozgu je často mozgová infekcia, ako je bakteriálna meningitída (zápal mozgových blán) alebo vírusová encefalitída (zápal mozgu); príčinou môže byť aj mozgové poranenie (pri pôrode, následkom pádu, dopravnej nehody alebo týrania dieťaťa).

Vrodená DMO je prítomná už v okamihu narodenia, aj keď nemusí byť rozpoznaná ešte niekoľko mesiacov po pôrode. V drvivej väčšine prípadov sa príčinu vrodenej DMO nepodarí zistiť.

Situácie, ktoré môžu viesť k poškodeniu motorických centier vo vyvíjajúcom sa mozgu, sa môžu objaviť už v tehotenstve alebo pri pôrode:

• Infekcie počas tehotenstva - prekonaná ružienka, cytomegalovírus alebo toxoplazmóza (vyskytuje sa v exkrementoch mačiek).
• Novorodenecká žltačka - ak nie je adekvátne a účinne liečená, môže viesť k nenávratnému poškodeniu mozgových buniek. Ľahké formy novorodeneckej žltačky sa spravidla neliečia, stredne ťažké sa liečia tzv. fototerapiou (ožarovaním kože novorodenca modrým svetlom, ktoré vedie k odbúravaniu bilirubínu v koži) a len ťažké formy sa liečia výmennou transfúziou krvi.
• Rh inkompatibilita - pri tomto stave produkuje organizmus matky protilátky proti krvinkám plodu. Krvinky plodu sa vo zvýšenej miere rozpadajú a následkom toho vzniká silná novorodenecká žltačka.
• Nedostatok kyslíka v mozgu alebo poranenie hlavy novorodenca pri pôrode - krv novorodenca má špeciálne zloženie, ktoré umožňuje kompenzovať prechodný nedostatok kyslíka alebo dusenie bežne sprevádzajúce pôrodný stres. Ak však v dôsledku ťažkej asfyxie (nedostatku kyslíka spôsobeného poruchou dýchania alebo nízkym prívodom kyslíka) dôjde ku kritickému zníženiu dodávky kyslíka do mozgu novorodenca na dlhší čas, môže vzniknúť nezvratné poškodenie mozgu.
• Cievne mozgové príhody (CMP) okolo pôrodu - následky CMP sú známejšie u dospelých, avšak k CMP ťažko poškodzujúcej mozog môže dôjsť aj u plodu počas tehotenstva alebo u novorodenca pri pôrode alebo po ňom. Výskum smerujúci k prevencii CMP u plodu a novorodenca zatiaľ nie je príliš úspešný.

V prípadoch, keď sa lekárom nepodarilo zistiť jednoznačnú príčinu DMO, bola v minulosti za príčinu označovaná práve asfyxia alebo pôrodná trauma. Ukázalo sa však, že situácia nie je taká jednoduchá. Len u málo detí, ktoré prekonali pôrodnú asfyxiu, dôjde k rozvoju dysfunkcie mozgu krátko po pôrode. Veľká časť detí s anamnézou pôrodnej asfyxie dospela bez toho, aby sa u nich prejavili známky DMO alebo iného neurologického ochorenia. Pôrodné komplikácie vrátane asfyxie sa nájdu v anamnéze asi len 3-13% chorých s DMO.

Vďaka povinným predpôrodným kontrolám a dobrej dostupnosti zdravotnej starostlivosti v pôrodniciach sa lekárom podarilo označiť rizikové faktory pre vznik DMO:

Pôrod koncom panvovým

-deti s DMO sa rodia častejšie napred dolnými končatinami namiesto hlavičkou.

Komplikovaný pôrod

-obehové alebo dýchacie problémy dieťaťa počas pôrodu môžu byť niekedy prvým príznakom poškodenia alebo abnormálneho vývinu mozgu.

Vrodené malformácie mimo nervový systém

-deti so zreteľnými vrodenými vývinovými chybami, vrátane zlého utvárania kostí chrbtice (rázštepové chyby chrbtice, spina bifida), hernií, malformácií tváre a čeľustí a pod., majú zvýšené riziko vzniku DMO.

Nízke Apgar skóre

-skóre číselne vyjadrujúce stav novorodenca. Na výpočet Apgar skóre lekári sledujú opakovane vo vopred stanovených intervaloch v prvých minútach po narodení srdcovú frekvenciu novorodenca, dýchanie, svalové napätie, reflexy a farbu kože. Jednotlivým nálezom sa priradia zodpovedajúce bodové hodnoty, ktoré sa sčítajú. Čím je takto získané skóre vyššie, tým je stav dieťaťa bližšie k norme. Normálne skóre je 7 – 10 (hodnotí sa v 1., 5. a 10. minúte po narodení). Nízka hodnota AS po 5 – 10 minútach po narodení je spravidla dôležitým znakom hroziacich problémov.

Nízka pôrodná hmotnosť a nezrelosť

-nedonosenosť, prematurita. Riziko rozvoja DMO je vyššie medzi deťmi s pôrodnou hmotnosťou menšou ako 2500 g a u detí narodených pred 37. týždňom tehotenstva. Riziko DMO stúpa s klesajúcou pôrodnou hmotnosťou.

Viacpočetné tehotenstvá

-deti z dvojčiat, trojčiat či viacpočetných tehotenstiev majú vyššie riziko DMO.

Malformácie nervového systému

-niektoré deti, ktoré sa rodia s DMO, majú viditeľné znaky malformácie nervového systému. Príkladom môže byť nápadne malá hlava (mikrocefália). Je znakom toho, že problémy vo vývine nervového systému nastali počas vnútromaternicového obdobia.

Krvácanie alebo proteinúria matky v závere tehotenstva

-krvácanie z pošvy medzi 6. a 9. mesiacom tehotenstva a ťažká proteinúria (vylučovanie veľkého množstva bielkovín močom) sú vo väzbe na zvýšené riziko narodenia dieťaťa s DMO.

Hypertyreóza (zvýšená činnosť štítnej žľazy), mentálna retardácia (duševná zaostalosť), epilepsia matky. Matky s niektorou z uvedených porúch majú mierne vyššie riziko narodenia dieťaťa s DMO.

Epileptické záchvaty u novorodenca

-dieťa, u ktorého sa v novorodeneckom období prejavili epileptické záchvaty (spravidla s kŕčmi), má vyššie riziko, že u neho bude v neskoršom veku diagnostikovaná DMO. Epileptické záchvaty však nie sú príčinou vzniku DMO, ale sú len jedným z včasných prejavov poškodenia mozgu, ktorého neskorším prejavom môže byť klinický obraz DMO.

Znalosť týchto varovných znamení slúži lekárom na vytipovanie detí s vyšším rizikom dlhodobých neurologických problémov, ktorým by mali venovať zvýšený odborný dohľad. Na druhej strane, rodičia detí s jedným alebo viacerými rizikovými faktormi by sa nemali zbytočne znepokojovať. Väčšina týchto detí nemá DMO, ani sa u nich táto porucha neskôr nevyvinie.

• Národný portál zdravia (NCZI) — Dieťa v rodine
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí