Anafylaktický šok – závažný, život ohrozujúci stav!

Pojem anafylaxia označuje náhle vzniknutú, závažnú alergickú reakciu, ktorá postihuje celý organizmus. Môže ovplyvniť kožu, dýchacie cesty, srdce, krvný obeh aj tráviaci systém. Anafylaktický šok predstavuje najzávažnejšiu formu anafylaxie. Dochádza pri ňom k významnému poklesu krvného tlaku a zlyhávaniu krvného obehu, čo môže viesť k strate vedomia a bez rýchlej liečby aj k úmrtiu. Skôr sa predpokladalo, že anafylaxia vzniká iba pri opakovanom kontakte s alergénom. Dnes vieme, že vo vzácnych prípadoch môže dôjsť k vážnej reakcii aj pri prvom známom kontakte s danou látkou.

Imunitný systém alergika vytvára protilátky označované ako imunoglobulíny E (IgE). Tie rozpoznajú konkrétny alergén a spustia uvoľnenie viacerých látok, najmä histamínu. Práve histamín spôsobuje rozšírenie ciev, pokles krvného tlaku, opuchy, svrbenie, zúženie dýchacích ciest, zvýšenú tvorbu hlienu.

Ak je reakcia veľmi silná, môže v krátkom čase dôjsť k zlyhaniu krvného obehu alebo dýchania.

Príznaky sa zvyčajne objavia v priebehu niekoľkých minút po kontakte s alergénom. Čím rýchlejšie nastúpia, tým býva reakcia závažnejšia.

Najčastejšie prejavy sú:

Kožné príznaky

• žihľavka,
• svrbenie kože,
• začervenanie,
• opuch pier, jazyka alebo viečok.

Dýchacie ťažkosti

• pocit gule v krku,
• chrapot,
• pískanie pri dýchaní,
• dušnosť,
• kašeľ,
• obťažené dýchanie.

Tráviace ťažkosti

• bolesti brucha,
• nevoľnosť,
• vracanie,
• hnačka.

Príznaky postihnutia obehu

• rýchly pulz,
• závraty,
• slabosť,
• studený pot,
• pokles krvného tlaku,
• bezvedomie.

U malých detí môže byť prvým prejavom aj náhly nepokoj, plačlivosť, malátnosť alebo apatia.

Spúšťačov existuje celý rad. Medzi najčastejšie patria:

Potraviny

U detí najmä arašidy, ostatné orechy, kravské mlieko, vajcia, sója, sezam, pšenica. U dospelých častejšie kôrovce a morské plody, ryby, niektoré druhy ovocia.

Uštipnutie hmyzom

Veľmi závažné reakcie môžu vyvolať osy, včely, sršne.

Lieky

Najčastejšie antibiotiká, niektoré analgetiká, kontrastné látky používané pri vyšetreniach.

Ďalšie príčiny

• latex,
• fyzická námaha,
• chlad,
• niektoré potravinárske prísady.

Niekedy sa presný spúšťač nepodarí odhaliť vôbec. V takom prípade lekári hovoria o idiopatickej anafylaxii.

Vyššie riziko anafylaxie majú deti:

• s potravinovými alergiami,
• s astmou,
• s atopickým ekzémom,
• po predchádzajúcej anafylaktickej reakcii.

Práve deti, ktoré už anafylaxiu prekonali, sú najviac ohrozené jej opakovaním. Preto im alergológ zvyčajne predpisuje adrenalínový autoinjektor.

Správna a rýchla reakcia môže zachrániť život.

1. Okamžite volajte 155

Pri podozrení na anafylaxiu volajte zdravotnú záchrannú službu. Nečakajte, či sa stav zlepší.

2. Podajte adrenalín

Ak má postihnutý predpísaný autoinjektor s adrenalínom, použite ho ihneď podľa návodu. Adrenalín je jediný liek, ktorý dokáže zastaviť rozvoj anafylaktického šoku. Antihistaminiká ani kortikoidy jeho účinok nenahrádzajú. V súčasnosti sa najčastejšie používajú perá typu EpiPen alebo Jext.

3. Uložte postihnutého do vhodnej polohy

Dnešné odporúčania už neodporúčajú bežné používanie Trendelenburgovej polohy. Vhodnejšie je ležanie na chrbte s mierne zdvihnutými dolnými končatinami, pri dušnosti v polosede, pri bezvedomí v stabilizovanej polohe. Postihnutého nenechávajte stáť ani chodiť.

4. Sledujte dýchanie

Ak postihnutý prestane dýchať alebo stratí vedomie, začnite kardiopulmonálnu resuscitáciu podľa aktuálnych odporúčaní prvej pomoci.

5. Buďte pripravení na druhú dávku adrenalínu

Ak sa stav nezlepšuje alebo sa znova zhorší, môže lekár odporučiť podať druhú dávku adrenalínu. Preto niektorí pacienti nosia dve perá.

Najdôležitejšie je vyhýbať sa známemu alergénu. Deti s potvrdenou alergiou by mali mať jasne stanovený liečebný plán, adrenalínové pero vždy pri sebe, informovaných príbuzných, preškolených učiteľov, vychovávateľov a vedúcich krúžkov.

Moderná alergológia navyše umožňuje u niektorých pacientov využitie špecifickej alergénovej imunoterapie. Tá je veľmi úspešná napríklad pri alergii na jed blanokrídleho hmyzu a pri vybraných ďalších alergiách.

Anafylaktický šok síce nie je bežnou situáciou, ale keď nastane, rozhodujú minúty. Preto má zmysel vedieť, ako vyzerá a ako reagovať. Ak vaše dieťa trpí závažnou alergiou, nenechávajte informácie len u najbližšej rodiny. O jeho zdravotnom stave by mali vedieť aj starí rodičia, učitelia, vedúci krúžkov alebo rodičia kamarátov.

Rovnako ako sa učíme prvú pomoc pri úrazoch, mali by sme sa naučiť aj prvú pomoc pri anafylaxii. Včas podaný adrenalín a rýchle privolanie záchrannej služby totiž môžu doslova zachrániť život.

Stretli ste sa niekedy s anafylaktickou reakciou vo svojom okolí? Vedeli by ste, ako správne poskytnúť prvú pomoc? Budeme radi, ak sa o svoje skúsenosti podelíte v komentároch.

• Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR — Ako funguje záchranná zdravotná služba, tiesňová linka 155
• Ministerstvo zdravotníctva SR — Sieť ambulantných pohotovostí
• Národný portál zdravia (NCZI) — Dieťa v rodine