Keď dieťa nebaví škola

Možno si to neuvedomujeme, ale nechuť k škole v deťoch často rodíme my. Často to začína už pred nástupom do prvej triedy, niekedy sa to vyvinie až v jej priebehu či v ďalších rokoch, keď začína „pritvrdzovať“. „V škole si s tebou už poradia, uvidíš. Musíš sa viac snažiť. To nie je možné, Lucinka a Jiřík už dávno píšu perom a čítajú oveľa lepšie ako ty. Robíš to predsa pre seba. Takto z teba nič nebude.“ Ak sa trochu spoznávate, alebo vás napadajú iné, podobné vety, ktoré používate, tak presne v tom spočíva problém. Jasné, že chceme, aby mali naše deti dobré známky a niekam to v živote dotiahli. Ale chce to vziať za iný koniec. V skutočnosti chce každý rodič predovšetkým to, aby jeho dieťa bolo zdravé a šťastné.

Keby som sa vás vyššie opýtala, čo si pre svoje deti naozaj želáte, možno by ste odpovedali niečo iné. „Chcem, aby sa moje dieťa dostalo na gympel. Vyštudovalo práva. Stalo sa úspešným športovcom, speváčkou, alebo čímkoľvek iným.“ Doplňte si sami svoje predstavy a priania. Nakoniec to všetko však chcete preto, aby bolo vaše dieťa šťastné. Je to tak? Otázka znie, či musí na šťastie čakať tak dlho. Kým vyštuduje, kým to niekam dotiahne. O tomto to predsa vôbec nie je. Šťastie môžeme zažívať každý deň a nesúvisí len so vzdelaním. Slovami typu „škola ťa nemá baviť, musíš sa učiť, najprv povinnosti, musíš makať, nepôjdeš von, kým to nepochopíš“ svojmu dieťaťu k šťastiu veľmi nepomôžete. Prečo by ho škola nemohla baviť? Veď aj vás, keď vás nejaká činnosť alebo práca baví, ide to lepšie od ruky.

Najlepšie je opýtať sa školáka, čo mu presne vadí a či sa na tom dá niečo zmeniť. Čo sa dá urobiť inak, aby ho učenie bavilo alebo aby to preňho nebolo peklo. Možno zistíte, že ide len o nejaký predmet, konkrétneho učiteľa alebo sa niečo deje v škole. Nenúťte ho do odpovede, netlačte naňho a ak vyhlási niečo nereálne alebo vám odsekne, určite na to prídete neskôr. Skúste ponúknuť nejakú variantu, ale nič nehrotte. Mladším deťom možno pri učení pomôže plyšový jednorožec, krajší obal na zošit, inému vyhovuje učiť sa vonku alebo pri tom skákať škôlku. Ak ich to takto baví a učivo si navyše lepšie pamätajú, podporte ich.

V neposlednom rade, alebo možno hneď v prvom, je však potrebné začať u seba. Neberte školu ako súťaž, nerobte z nej deťom nepríjemnú povinnosť. Buďte trpezliví, nekontrolujte všetko za deti a prenechajte im zodpovednosť. A pýtajte sa, ako to dieťaťu vyhovuje. Niekomu vyhovuje učiť sa hneď po škole, iné dieťa látku lepšie pojme popoludní alebo až večer. Ak to dieťaťu nejde, nekričte a nevyhrážajte sa. Radšej si obaja dajte oddych a neskôr skúste znovu. Choďte sa previezť na bicykli, urobte si kávu a začnite znova a inak. Aj keď dieťa donesie zlú známku alebo v písanke zase škrabalo ako kocúr, buďte pokojní. Snažte sa s dieťaťom prísť na to, čo mu nejde a ako by mu to mohlo ísť lepšie. Skúmajte v prírode, vezmite si na pomoc rôzne pomôcky, trénujte. Možno vaša dcéra alebo váš syn nebude matematik alebo krasopisec, ale hlavne, že zvládne to, čo je treba, a nemá z toho zbytočný strach.

Keď sa s vaším dieťaťom bavíte o tom, čo mu pomôže k lepším školským výsledkom, pokojne si všetko napíšte do bloku alebo si urobte nejaký plán, ktorý vyvesíte na viditeľné miesto. Čo sa dá, urobte hneď. Čo chce čas, starostlivo naplánujte. Rovno v dieťati prebuďte radosť a nechajte ho pustiť sa s chuťou do toho. Prebertie aj to, ako v jeho pláne alebo prípravách do školy figurujete vy. Po učení sa môžete odmeniť, prechádzkou, niečím dobrým, rozprávkou, ale nikdy odmenu nepoužívajte ako dôvod, prečo niečo musí. Nevydierajte. A alebo nečakajte až po učení a spríjemnite si tieto okamihy rovno, dobrým čajom, domácimi sušienkami alebo čímkoľvek iným.

Máte doma školáka? Baví ho škola? Ako dieťaťu pomáhate nestratiť chuť do učenia a školy ako takej?