PreMaminky.sk

Článok

Keď sa vaše dieťa líši

Náš syn nastúpil do materskej školy v štyroch rokoch. Už po niekoľkých mesiacoch si učiteľky začali všímať, že je iný ako ostatné deti. Trávil veľa času sám, nezapájal sa do spoločných hier, držal si odstup a žil vo svojom vlastnom svete.

268× prečítanéFáza života: Staršie deti
Keď sa vaše dieťa líši

Hlavné body

  • Dve odborné vyšetrenia dieťaťa, ktoré sa v škôlke javilo ako iné, nepreukázali žiadnu poruchu. Chlapec bol hodnotený ako veľmi múdry a bystrý.
  • Špecializovaná materská škola prijme dieťa len s diagnózou. Jej riaditeľka rodičom odporučila obrátiť sa na pedagogicko-psychologickú poradňu.
  • Poradňa odporučila uzavretému chlapcovi individuálnejší prístup kvôli ťažkému zapojeniu do kolektívu. Odporúčanie bolo formulované tak, aby ho špecializovaná škôlka mohla prijať.
  • V špecializovanej škôlke bolo v triede osem detí a tri učiteľky. Individuálny, rešpektujúci a podporujúci prístup pomohol, že sa chlapec cítil bezpečne a prijímaný.
  • Tvrdenie, že rodičia odlišného dieťaťa v škôlke nespolupracujú, často nie je pravdivé. Počuť, že dieťa nepatrí do normálneho kolektívu, je veľmi nepríjemné.

Po zhruba štyroch mesiacoch nám učiteľka pri vyzdvihovaní oznámila, že syn podľa jej názoru nespolupracuje tak ako ostatné deti a že pani riaditeľka odporúča vyšetrenie u psychológa. Hoci sme vedeli, že je skôr uzavretejšej povahy, odporúčanie psychologického vyšetrenia nám prišlo prehnané.

Tlak na psychologické vyšetrenie a špecializovanú škôlku

Riaditeľka materskej školy si nás následne pozvala na osobné stretnutie. To viedla v úplnom súkromí, čo oceňujem. Zároveň však odznelo, že „bežná“ škôlka pre nášho syna nie je vhodná a že by mal nastúpiť do škôlky špecializovanej. Opäť bola zdôraznená požiadavka na psychologické vyšetrenie.
Aj keď sme syna nevnímali ako psychicky labilného alebo chorého, absolvovali sme hneď dve odborné vyšetrenia. Chceli sme mať istotu a rešpektovali sme skúsenosti pedagógov.

Výsledok vyšetrenia: žiadna diagnóza

Ani jedno vyšetrenie nepreukázalo žiadnu poruchu. Naopak – syn bol hodnotený ako veľmi múdry a bystrý, čo sa neskôr potvrdilo aj v škole, kde je dnes označovaný za nadpriemerne inteligentného. Jeho správanie však odborníci opísali ako uzavretejšie, s vlastným prístupom k svetu. Napriek tomu sa situácia v škôlke neupokojila. Po predložení výsledkov sme boli označení za rodičov, ktorí nespolupracujú a nechcú problém riešiť, rovnako ako opisujú iní rodičia v podobných skúsenostiach.

Keď sa dieťa stane terčom kolektívu

Syn sa postupne stal terčom medzi deťmi. Došlo dokonca aj k fyzickému napadnutiu, pri ktorom sa škôlka postavila na našu stranu – bolo jasné, že syn bol napadnutý neprávom. Celková atmosféra sa však zhoršovala a bolo cítiť, že do kolektívu „nezapadá“.

Riešenie, ktoré nebolo štandardné

Rozhodli sme sa pre neštandardný krok. Navštívili sme špecializovanú materskú škôlku a otvorene opísali celú situáciu. Chápali sme učiteľky, ktoré si s naším synom nevedeli rady, ale predovšetkým nám bolo ľúto jeho.

Riaditeľka špecializovanej škôlky nám oznámila, že bez diagnózy syna prijať nemôžu. Zároveň nám však odporučila obrátiť sa na pedagogicko-psychologickú poradňu a skúsiť situáciu riešiť inou cestou.

Pedagogicko-psychologická poradňa a individuálny prístup

V poradni bol syn opäť hodnotený ako veľmi inteligentný. Bolo však odporúčané, aby mal individuálnejší prístup – predovšetkým kvôli uzavretosti a ťažkému zapojeniu sa do kolektívu. Objavila sa aj ľahká rečová chyba, skôr spôsobená hanblivosťou v cudzom prostredí. Odporúčanie bolo formulované tak, aby mohol byť prijatý do špecializovanej škôlky. A podarilo sa.

Špecializovaná škôlka ako bezpečný priestor

V špecializovanej škôlke bolo v triede osem detí a tri učiteľky. Prístup bol celkom odlišný – individuálny, rešpektujúci, podporujúci. Syn sa tu cítil bezpečne, šťastne a prijímaný. Dokonca zo škôlky často nechcel ani odchádzať domov. Namiesto nálepkovania boli vyzdvihované jeho silné stránky, dostával povzbudenie a pochopenie. A práve to bolo kľúčové.

Je každá odlišnosť diagnóza?

Neodsudzujem učiteľky v bežných materských školách. Chápem aj rodičov, ktorí stoja za svojím dieťaťom. Ale tvrdenie, že rodičia nespolupracujú, často nie je pravdivé. A počuť, že vaše dieťa „nepatrí do normálneho kolektívu“, je veľmi nepríjemné.

Stále rozmýšľam nad tým, kde sa v posledných rokoch berie toľko detských diagnóz. Je naozaj každá odlišnosť porucha? Prečo predtým v škôlkach podobné veci neboli - alebo sa len toľko neriešili?

Kto určuje, čo je normálne?

Musí každé dieťa, ktoré je iné, hneď k psychológovi? Ako to celé vníma samotné dieťa? Kto určuje hranicu medzi normálnosťou a „problémom“? Ani dnes nemám jednoznačné odpovede. Pri nástupe do školy bol syn opäť vnímaný ako zvláštny. Opakované vyšetrenie vo výchovnej poradni prinieslo podobný záver: milý, citlivý chlapec, žijúci vo svojom svete, s ľahkou úzkosťou.

Je to veľmi krehká téma. A otázka zostáva: je problém v škole, v rodine, vo výchove – alebo len v tom, že niektoré deti sú jednoducho iné?

Užitočné zdroje na Slovensku

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Ďalšie z rubriky Rodina a vzťahy

Celá rubrika

Číta sa k fáze Staršie deti

1 056 článkov pre rovnaké obdobie, naprieč rubrikami.

Na PreMaminky.sk nájdete 1 098 článkov.

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.