Do prvej triedy s cumľom v ústach?!

Cestou zo školy stretnem rodinu. Mamička upravená, ocko vo vyžehlenej košeli, medzi nimi drobné dievčatko s obrovským kornútom. Vyzerá ako z katalógu na „dokonalý prvý školský deň“. Až na jednu vec. Dievčatko má v ústach cumeľ. A nie hocijaký. Skutočný, gumený, s plastovým krúžkom, ktorý si s chuťou cmúľa. Zarazí ma to. Možno až príliš. Dievčatko nemá v ústach lízanku v tvare cumľa, ale skutočný cumeľ!

Zastaví ich známa. „Jééé, tak Anežka už je školáčka?“ pýta sa nadšene. Rodičia hrdo prikyvujú. „Strašne to ubehlo. Prvý deň zvládla na výbornú, že, Anežka?“ Dievčatko kývne - s cumľom v ústach. V očiach tej pani zbadám rovnaké prekvapenie, aké cítim ja. Ale potom ideme každá svojou cestou a mne to nedá. Nie kvôli tomu dievčatku. Kvôli nám, mamám.

Možno mal ten cumeľ svoj príbeh. Možno bol prvý školský deň taký náročný, že potrebovala niečo známe, istotu, kúsok bezpečia. Možno si rodičia povedali, že na veľké lúčenie s cumľom ešte nie je správny čas. A možno si to hovoria už kdovie koľký rok.

Je ľahké odsúdiť. Povedať si: rozmaznanosť. Neschopnosť nastaviť hranice. Lenže rodičovstvo nie je čiernobiele. Každé dieťa dozrieva inak. Každá rodina má svoj rytmus.

A predsa… škola je veľký krok. Dieťa vstupuje do sveta, kde už nie je stredom vesmíru. Učí sa fungovať v kolektíve, obstáť, zvládnuť drobné neistoty. A práve tie malé krôčiky k samostatnosti sú dôležité. Aj keď nás to ako mamy niekedy bolí viac než ich.

Nejde o cumeľ ako taký. Ide o symbol. O to, či dovolíme deťom vyrásť. Či im dáme dôveru, že to zvládnu. Že aj bez „poistky“ dokážu prejsť novým obdobím.

A možno je táto otázka nepríjemná hlavne preto, že sa netýka len tej malej Anežky. Týka sa nás všetkých.

Kde my samy držíme svoje deti o krok späť, pretože svet je predsa taký veľký a niekedy krutý? Kde im nevedomky berieme príležitosť zosilnieť, pretože chceme, aby to nebolelo?

Prvá trieda nie je len začiatok školskej dochádzky. Je to malý rituál prechodu. A niekedy ho viac než deti potrebujeme zvládnuť my.

Ako asi na takúto záležitosť reagovala pani učiteľka? A ako sa budú na dievčatko pozerať ostatné deti?

Aký celkový dopad to bude mať na Anežku?

Nejde len o estetiku alebo názory okolia.

1. Vzťahy s deťmi
Deti si všímajú. Cumeľ môže vyvolať posmech alebo odstup. Nie preto, že by boli zlé, ale pretože hľadajú, kto do ich sveta „patrí“. Dieťa s cumľom môže byť vnímané ako mladšie, iné.

2. Sebavedomie
Keď dieťa cíti, že je kvôli niečomu terčom poznámok, môže sa uzatvárať. Menej sa hlási, bojí sa rozprávať, schováva sa za rodičov.

3. Samostatnosť
Cumeľ môže predlžovať potrebu vonkajšej opory. Dieťa sa horšie učí zvládať stres samo, bez „poistky“.

4. Praktické veci
Učiteľka potrebuje, aby dieťa komunikovalo, vyslovovalo, reagovalo. Cumeľ to komplikuje. Neznamená to, že rodičia robia niečo zle. Znamená to, že je čas premýšľať, čo dieťaťu do ďalšej etapy naozaj pomôže.

Skúsme dať dieťaťu inú náhradu, ktorá mu dá pocit bezpečia. Maznáčik v batohu, malý kamienok pre šťastie, fotka rodiny. Niečo, čo dieťaťu pripomenie domov.

Možno ste cumeľ už dávno vyriešili. Možno práve bojujete s večerným „ešte chvíľku“. Každé dieťa má svoje tempo. Ale škola je začiatok cesty, kde dieťa potrebuje veriť samo sebe. A my mu tú vieru môžeme dať - tým, že ho s láskou pustíme o krok ďalej.