Zábavné pokusy pre deti

Známu a jednoduchú techniku, keď voskovkou nakreslený obrázok pretriete vodovkami a farba sa uchytí všade naokolo, len nie na voskovke, sme chcely trochu vytunovať. Myslím, že zámer sa podaril. Hoci pár rád pre ešte lepšie výsledky nájdete dole v odporúčaniach.

Potrebujeme:

• výkres
• bielu voskovku
• papierové vreckovky
• nožnice
• fixky
• rozprašovač s vodou

Ako na to:
Na výkres nakreslíme voskovkou ľubovoľné obrázky. Zvoľte si podľa svojho, či monotematické, alebo radšej všehochuť. Ponúka sa možnosť počas kreslenia otvoriť novú študijnú tému, ktorá dieťa zaujíma. Napadá ma napríklad – kresliť planéty a rozprávať sa o vesmíre, kresliť dinosaurov, fázy rastu stromu, ako z obilia dostaneme chlieb, naučiť sa názvy prstov na ruke a pod. Medze sa nekladú a záleží na veku a záujme detí.

Teraz môžeme pristúpiť k nastrihaniu vreckoviek. Odporúčam strihať na väčšie kusy, pretože ďalšia fáza je celkom náročná, aby ste si prácu trošku urýchlili.

Teraz totiž musíme každý kúsok vreckovky namaľovať fixkami. A to sa nerobí úplne najlepšie. Pre netrpezlivcov, akou je napríklad moja Eminka, to bolo celkom náročné a dlhé. Vreckovky sa trhali, bolo treba kresliť na ne veľmi opatrne, tak som jej s tým pomohla (rozumej – takmer celé urobila za ňu).

Keď je práca hotová, naskladáme jednotlivé vreckovky tak, aby nám zakryli celý výkres. Je fajn, keď sa tu a tam prekrývajú, pretože v takom prípade sa vo výsledku farby zmiešajú a to je potom ešte väčšia paráda. Ak použijete viacvrstvové vreckovky, vrstvy sa vám samy začnú oddeľovať. My sme jednu vrstvu dali nabok, prišlo mi, že sa potom voda dostane viac k farbám a lepšie ich rozpustí.

Nakoniec vezmeme rozprašovač a opatrne poprskáme všetky vreckovky. Opatrne preto, že nedržia na mieste a majú tendenciu lietať preč. Pridržala som si ich rukou a hneď sa pracovalo lepšie. S vodou tak akurát – ani šetriť, ale ani nevytvoriť rybník.

Farbičky sa potom začnú krásne rozpúšťať a odtlačia sa na výkres. Je pekné pozorovať už len samotné vsakovanie sa na výkres. My sme potom ešte radšej mokré vreckovky „uplácaly“ k výkresu, aby sme mali istotu, že sa farby naozaj dobre odtlačia.

Potom už stačí vreckovky z výkresu stiahnuť a máme hotovo!

Odporúčania:

• My sme na kreslenie obrázkov zvolily sivú voskovku, pretože bielu sme doma nenašly. Ako vidíte na fotkách, obrázky toľko nevynikajú, preto odporúčam naozaj bielu. Alebo možno nejakú sýtu farbu, napríklad fialovú, hnedú, tmavozelenú?
• Takisto odporúčam kresliť väčšie obrázky. Eminka nakreslila malé tvary, ktoré sa však vo farebnom spektre strácajú. Alebo sa ponúka variant nakresliť menšie tvary obrázkov, ale pretlačiť iba jednu farbu. Záleží na chuti a predstave každého drobca. Ak sa bude deťom tvorenie páčiť, pokojne skúste oba varianty.

Na tomto tvorení sa mi páči jeho variabilita. Môžeme nakresliť napríklad listy a pretlačiť iba zelenú farbu, vznikne nám taký „prirodzený“ obraz. Alebo naopak zvoliť rôzne tvary a farby a máme peknú divočinu. Farby svetlé, tmavé, rôzne odtiene jednej farby, viac farieb, jednoducho akokoľvek. A podľa toho napríklad aj voliť druh kresieb.

Jednoduchý, pritom veľmi efektný pokus. Nie sú k nemu potrebné žiadne špeciálne rekvizity a môžeme ho skúšať doma aj vonku. Navyše, ak máte väčšie deti (cca 5 rokov), vzniká skvelý priestor spoločne si ukázať a povedať, ako funguje skutočný vulkán.

Čo potrebujeme:

• fľaša (môže byť sklenená aj PET, veľkosť voľte podľa množstva materiálu, z ktorého budete tvoriť sopku)
• materiál na postavenie sopky (piesok, hlina, kamene, modelína, hrnčiarska hlina, samotvrdnúca hmota, lego alebo napríklad šupka z vydlabaného pomaranča alebo citróna)
• ocot
• prostriedok na riad
• jedlá sóda

Ako na to:
Doprostred plochy, kde budeme pracovať, postavíme fľašu. Tá nám vytvorí kráter sopky. Obstavíme ju materiálom, ktorý sme si vybrali, a dotvoríme tak celú sopku. Je na nás, koľko fľaše bude vykúkať zo sopky.

Pre veľký úspech sme pokus robily dvakrát. Raz doma s legom, druhýkrát vonku s hlinou a pieskom. Doma chceli mať dievčatá fľašu rovnako vysokú ako sopku, preto som vrch PETky odrezala. Vonku sme maly materiálu viac, preto sme použily aj celú fľašu. Tentoraz sme však nechaly vykúkať otvor aj hornú časť, aby sme lepšie videly, ako sa láva valí zo sopky von.

Keď vulkán stojí, je čas vytvoriť to najdôležitejšie – lávu.

Zmiešame ocot (množstvo volíme podľa veľkosti fľaše, malo by ho byť cca do 1/3 fľaše) s prostriedkom na riad (množstvo opäť podľa veľkosti fľaše – 1 až 2 lyžice) a nalejeme do krátera.

A teraz ideme na to najočakávanejšie!

K lektvaru prisypeme približne dve lyžice jedlej sódy a je to tu. Sopečná erupcia na vlastné oči.

Odporúčania:

• Nemusíte sa báť neporiadku. Síce to veľa a celkom rýchlo bublinkuje, ale žiadne veľké výbuchy sa nedejú. Láva skôr len vyteká von, napríklad ako keď prelejeme hrnček.
• Pomáhajte, len keď vás deti požiadajú. Nechajte ich, nech si všetko potrebné pripravia samy a nech celú sopku, vrátane samotnej lávy, vytvoria ony. Ja som im do toho spočiatku kecala a tiež som si niekoľkokrát vypočula, že si to chcú predsa postaviť samy.
• Ak pokus robíte doma, robte ho niekde, kde môžete potom ľahko poutierať podlahu (nebojte sa, nie je to žiadny veľký neporiadok!) a dajte si pod sopku najprv uterák.
• Ak chcete mať pokus efektnejší, môžete do čarovnej lávy ešte pred pridaním jedlej sódy nakvapkať potravinárske farbivo. Najvhodnejšie je samozrejme červené, ale fantázii sa medze nekladú.
• Tuším, že deti využijú sopku aj po vyvretí lávy. Zo sopky sa potom totiž možno stane bazén, more, priehrada alebo napríklad veľká mláka čarovného slizu pre panáčikov (to vzniklo u nás).
• Domáca podoba pokusu je fajn, ale rozhodne odporúčam skúsiť aj vonku. Tam sme pokus uskutočnily druhýkrát a až tam mal poriadne grády. Spojily sme ho s pátračkou a dievčatá mali v záhrade nájsť čokoľvek vhodné na ozdobenie sopky. O tom, čo nastalo po erupcii, asi nemusí byť ani reč. Hrabanie, patlanie, stavanie, spolupráca, neskutočná fantázia, plno príbehov. Skvelá zábava!
• Príležitosť si priamo pýta, aby sme sa s deťmi porozprávali – čo sú sopky, ako fungujú, o erupciách, čo je láva, o vyvrelinách, druhy sopiek (aktívne, driemajúce, vyhasnuté), ukázať si fotky alebo videá na internete atď.

Tak čo hovoríte? Skúsite? My sme boli nadšené všetky. Bolo zábavné a zaujímavé sledovať akciu a reakciu. A ešte k tomu sa dve najmladšie mali v čom hrabať (pri domácej verzii), tá najstaršia sa dozvedela a zažila zaujímavý prírodný jav a čo si budeme hovoriť, ja oceňujem jeho rýchlosť, nenáročnosť, zaujímavosť a žiadny binec.