Výhody nosenia detí v šatke

Tým, že cítite svoje bábätko uviazané na sebe (telo na telo, alebo aj kožu na kožu), sa vám do tela začína vylučovať oxytocín a prolaktín. A ten, ako už viete z článku Ako funguje tvorba materského mlieka, hrá pri tvorbe mlieka významnú úlohu. A nielen to, vy aj vaše dieťa sa vďaka oxytocínu budete cítiť šťastnejšie.

Moja skúsenosť: Pri prvorodenom synovi som rodila cisárskym rezom. Vďaka separácii a zdĺhavým starostiam sa u mňa objavil problém s laktáciou. Na dojčenie som sa pripravovala už pred pôrodom homeopatikami a pokračovala som nasledujúce 3 mesiace po pôrode. Syn bol čiastočne dojčený a prikrmovaný, ale bojovala som ako levica za jej plný nástup a stálo to za to. A práve to, že som začala syna nosiť v šatke, mi pomohlo prekonať pomyselnú hranicu „NEJDE TO“.

Nosenie dieťaťa na tele, ako už bolo spomenuté, podporuje vylučovanie oxytocínu - hormónu šťastia. Nielen to ale pomáha zabezpečiť psychickú rovnováhu mamičky a schopnosť napojiť sa na potreby bábätka. Bolo preukázané, že významnú úlohu zohráva aj vôňa bábätka a čuch, respektíve limbický systém mamičky. Bábätká totiž nemajú vyvinutý termoregulačný systém, preto správnu teplotu zabezpečuje práve hlavička detí, kde tým pádom dieťa najviac „vonia“. To je dôvod, prečo mamičky tak rady a často ovoniavajú svoje bábätko. V ich limbickom systéme táto vôňa spúšťa a podporuje materské správanie.

Funguje to ale aj opačne: hormóny lásky sa vyplavujú aj do tela bábätka. Navyše sa v tejto skorej fáze života tvoria vzťahové väzby na blízke osoby. Ak je bábätko v tomto období frustrované kvôli nenaplneniu jeho potrieb a očakávaní, zakladá sa tým na psychické ťažkosti v budúcnosti. Existujú aj štúdie o tom, že deti kontaktných a nosiacich rodičov majú lepšie skóre v ďalšom vývine.

Moja skúsenosť: Druhorodený syn sa mi narodil koncom júla, boli horúčavy. Po pôrode so mnou lomcovali hormóny a, žiaľ, veľmi ťažko som sa spamätávala z priebehu pôrodu, ktorý bol síce vaginálny (po predchádzajúcom cisárskom reze), ale sprevádzali ho nevyžiadané zásahy. Mala som odmietavý postoj k synovi a práve nosenie mi pomohlo zamilovať sa do bábätka. Maznanie, jeho vôňa, načúvanie jeho potrebám. Hoci som si myslela, že som ako dvojnásobná matka pripravená na popôrodné blues a koliky, prekvapilo ma vlastne všetko. Prvorodenému synovi bolo 19 mesiacov, bol veľmi aktívny a potrebovala som byť neustále mobilná, aby som s ním mohla aktívne tráviť čas. Druhorodeného trápili koliky neustále, navyše vycítil, že nie je úplne vítaný, a v kočíku rozhodne nechcel byť.

Nosenie som si zamilovala a uprednostňovala som ho vďaka jednoduchému cestovaniu, voľnosti. Mohla som vyraziť kamkoľvek a nemusela som sledovať nízkopodlažné spoje, prosiť ľudí o pomoc a báť sa, či sa s kočíkom všade zmestím. Neodradilo ma ani ďalšie tehotenstvo. Zvládala som bez problémov celých deväť mesiacov prvorodeného nosiť na bruchu a pri nepohodlí som sa naučila viazať na chrbát (to sa mi hodilo aj po pôrode na nosenie tandemu, teda dvoch detí súčasne).

Hojne som využívala šatku aj na tzv. SKIN to SKIN – nosenie koža na koži zabezpečuje termoreguláciu, a to ako na zníženie teploty, tak na zvýšenie (pri chlade). Pri horúčke dieťaťa sa poraďte s lekárom. Špeciálne v období rastu zúbkov je nosenie koža na koži často veľmi účinné.

Nosenie má blahodárny vplyv aj na trávenie bábätka. U dieťaťa v šatke totiž dochádza k prehrievaniu bruška, bábätko tak lepšie trávi. Na odchádzanie plynov pomáha aj poloha nôh a zaguľatenie chrbta. Navyše vo vertikálnej polohe lepšie odgrgne a do čriev sa potom dostáva menej prehltnutého vzduchu.

Keď som mala syna v šatke, jeho bruško sa hrialo o mňa a „prdíky“ mu odchádzali oveľa lepšie. Každý deň od 3. hodiny ráno do 6. hodiny ráno a potom od 19. hodiny do 22. hodiny večer bola šatka jediná záchrana môjho duševného zdravia a zmiernenie bolestí bruška malého.

Cez deň som sa so starším veľa cestovala po výletoch autobusmi a inou dopravou. Párkrát som si so sebou vzala dvojitý kočík a myslela som si, že ho nechám pri najbližšom smetnom koši. Šatka mi pomáhala aj v nemocnici, kde som bola s deťmi hospitalizovaná kvôli mladšiemu synovi a jeho úrazu. Napodiv všetky vyšetrenia znášal lepšie a lekári nič nenamietali.

Nosenie detí v šatke má pozitívny vplyv aj na vývin bedier. Dôležité je široké balenie, vďaka ktorému sú bedrá pri nosení v správnej polohe, a tým, že dieťa pohybom reaguje na pohyby nosiča, sa chrupkovité časti bedrového kĺbu tiež správne prekrvujú. Veď to bolo preukázané výskumom nemeckých ortopédov Johanes Büschelberger a Ewald Fettweis.

Pri oboch synoch som počúvala, že nosením v šatke im brzdím pohybový vývin. Môj prvorodený syn v 4 mesiacoch sedel bez opory a liezol po štyroch, v 6 mesiacoch stál a od deviatich mesiacov obchádzal nábytok. Druhorodený syn takisto, s tým rozdielom, že chodil sám bez opory od 8 mesiacov.

Nosenie detí v šatke má ale aj ďalšie výhody, okrem tých vyššie spomenutých:

• bábätko sa pri chôdzi matky zabaví, nie je potom potrebné, aby sa bábätku vytvárali umelé podnety hračkami
• dieťa pri chôdzi matky vyrovnáva jej pohyby, čím veľmi jemne a prirodzene posilňuje a to potom vedie k tomu, že nosené deti bývajú v strednej časti tela pekne pevné
• dieťa sleduje činnosti a rozhovory matky a to ho nielen zabaví, ale aj sa tým učí
• dieťa v šatke si samo reguluje potrebu spánku - keď je unavené, oprie si hlavu o hrudník a samo zaspí
• dieťa v kontakte s matkou má kvalitnejší spánok a aj keď dieťa spí, matka sa môže pohybovať - nie je pripútaná na lôžko alebo na kočík a môže zostať v spoločnosti
• pokojnejšie prežitie tzv. 4. trimestra – adaptácia novorodenca na svete v neznámom prostredí
• nosenie v šatke zmierňuje následky „nedonosenosti“ u predčasne narodených

• MAMILA, o. z. — On-line poradňa dojčenia
• MAMILA, o. z. — Pomoc pri dojčení (najčastejšie problémy)