Podrobne o nôžkach a topánočkách pre najmenších

Asi najdôležitejšie je začať si uvedomovať a prezerať chodidlo dieťatka už od bábätka. Nedávno som obúvala synčekovi ponožky a hoci si myslím, že sme už dobre vychytali obuv, jednu každodennú chybu som robila doteraz. Naťahovala som mu ponožky, ktoré mu boli akurát – skrátka nepadali. Ale keď som sa pozrela na prstíky, boli stiahnuté k sebe bez priestoru a možnosti pohybu (skúste si predstaviť, ako vyzerajú vaše prsty v pančuchách). Pritom priestor pre prstíky a ich prirodzené postavenie je kľúčové pre správne zapojenie chodidla. Takže som povyhadzovala 90% ponožiek, ktoré som mala, a išla kúpiť ponožky so širšou špičkou. Nájsť také na trhu je síce ťažké, ale nájdete.

Nôžky našich detí sú už krátko po narodení veľmi aktívne a hlavne veľmi citlivé predovšetkým na dotyk. Fungujú ako jedna z brán do centrálneho nervového systému a sú veľmi dôležité v psychomotorickom vývoji dieťatka. Je dobré uvedomiť si, že nôžka má spočiatku chrupavkový skelet a ten sa nevhodnou obuvou môže začať deformovať. Naschvál sa pozrite, aké pády dieťatko absolvuje pri nacvičovaní chôdze, stability s bosými nôžkami. Nejedenkrát vo vás hrkne, že si vyvrtne členok alebo to skončí zlomeninou. A ono nič. :) Naopak – posilňuje svalstvo, väzy, šľachy nôžky a plne sa rozvíja schopnosť zapájať chodidlo, členok, skrátka celé telo tak, ako má. Preto aj topánočky vyberám trochu inak.

Keď vyberám topánočky, pozerám sa na niekoľko parametrov:

1. mäkkosť a tvar topánky – starší syn má široké chodidlo, hlavne prsty, a vysoký priehlavok. Mladší zase naopak nízky priehlavok, úzku nôžku a široké prsty. Preto hľadám vždy topánočky mäkké, ktoré nebudú nohu nikde stláčať a meniť jej tvar. Hľadám vhodný tvar so širokou špičkou, aby prsty mali priestor na pohyb a vykonávanie svojej funkcie v krokovom mechanizme a udržiavaní rovnováhy.
2. podrážka a vnímanie – mäkkú, čo najtenšiu a všetkými smermi dobre ohybnú podrážku bez opätku (tzn. bez rozdielu päty a špičky). Už od prvých krôčikov sa dieťatko učí narábať so stabilitou a rovnováhou v stoji. Učí sa narábať s chodidlami – došľap a následné odvinutie chodidla, skrátka vzniká stereotyp chôdze. Ak majú chodidlá stimul, potom prostredníctvom veľkého množstva receptorov na chodidle prúdia tieto stimuly do CNS a vyhodnocuje sa terén, ťažisko aj poloha tela a následný vhodný pohyb.
3. rezerva – nedávno som čítala zaujímavú štúdiu o správnej veľkosti a tvare, ktorá bola robená v českých školách a škôlkach. Výsledok bol, ako iste očakávate, žalostný. Nevhodná obuv, ale hlavne zlá veľkosť. Rezerva topánky by mala byť ideálne 1 - 1,5 cm k dĺžke nôžky v zaťaženom stave, t. j. keď dieťatko stojí.
4. vložka alebo stielka – nie som zástankyňou tvarovaných či vypodložených stielok, pretože mi príde logické, že ju detská nôžka nepotrebuje. Približne do 4 rokov je chrupavkový oblúk nohy vyplnený tukovým tkanivom, ktoré vytvára jeho ochranu. Tvarovanie je teda nežiaduce, zmení sa ním tlak na okolité štruktúry a tým aj pozícia celého tela. To potom môže mať negatívne dôsledky na celý pohybový aparát. Tvarované vložky majú svoje opodstatnenie, ale v presne indikovaných prípadoch, keď je lekárom alebo fyzioterapeutom potvrdená nejaká chyba nohy (a väčšinou nielen nohy) a vložka na mieru je kompenzačnou pomôckou. Nesprávnym či neodôvodneným použitím tvarovanej stielky sa totiž vyradia z funkcie práve tie svalové skupiny, ktoré majú pracovať, aby podporovali klenbu a odpruženie nohy.

Topánočky, o ktorých ste možno už počuli. Rada sa s vami podelím o svoje skúsenosti priamo s konkrétnymi značkami, ale zistila som, že bohužiaľ nemôžem odporučiť jednu značku. Niekto má možno skvelú kolekciu pre prvé krôčiky, ale pre staršie deti nepoužiteľnú. Iná zase naopak. Je to skrátka o tom skúšať, vnímať, premýšľať... skrátka nechcieť kúpiť topánočky za jeden deň.

„Dajte si čas, skúšajte, špekulujte, ale hlavne verte svojej intuícii“

Som typ človeka, ktorý potrebuje testovať sám na sebe, než odporučí. Preto vám môžem s istotou povedať, že forma tzv. BAREFOOT topánočiek, ktorým fandím, je veľmi fajn. Napriek tomu sa stretávam s názormi, že nie je vhodná do mesta a na každodenné behanie po asfalte. Ono, úprimne, behanie po betóne a asfalte v akýchkoľvek topánkach nie je dobré. Nežijeme však v dokonalom svete a tak žiadny mestský povrch nie je zďaleka taký rovný, ako by sa zdalo. Nohy majú skrátka pružiť a potom si vedia poradiť s každým terénom. Na nás je, aby sme nohe dali topánočku, ktorá jej to dovolí.

Dodávajme teda deťom viac stimulov – viac pobývania v parku a behania cez kamienky, kmene, konáre – než behania po meste. Keď napríklad idem s deťmi mestom a viem, že sa ten deň úplne do lesa nedostaneme, vymýšľam s nimi zábavné hry ako napríklad chôdza nakrivo po obrubníku, alebo balansovanie atď. Občas aj vyzujeme topánočky a ideme skrátka bez topánok. Kúsok po chodníku a potom cez lúku, striedame rozmanité povrchy, teplé aj chladné podnety. Skrátka sa snažím, aby mohli byť čo najviac naboso. Pretože len tak si brúsia zmysly a precvičujú svaly :-)