Kedy začne dieťa rozprávať

Až okolo druhého roka začína dieťa hovoriť aktívnejšie. Jeho slovná zásoba má približne 10 – 250 slov (opäť je to veľmi individuálne). Teraz už dieťa presne chápe význam základných slov, ktoré používate denne. Rozumie, čo od neho chcete, ale samo ešte príliš nehovorí. Iba celkom výnimočne sa stretneme s deťmi, ktoré skladajú dohromady jednoduché vety a hovoria aktívne. V tomto veku je ešte fyziologická (bežná) nehovorivosť a mamičky si teda nemusia robiť starosti.

Dôležité je vedieť, či dieťa chápe, čo mu hovoríte. Napríklad keď poviete, kde je v knižke macko, a dieťa ukáže na medvedíka, alebo samo pomenuje predmet, ktorý vidí, prípadne si svojím spôsobom povie, čo potrebuje. Veta, ktorú zloží batoľa, je väčšinou krátka, o 2- 3 slovách, často aj slovu cudzí človek nerozumie. A ako taká veta vyzerá? „Táta papá, mimi bé, Honzík bác“. My by sme však mali na dieťa hovoriť bežným spôsobom, citoslovcia tak doplniť aj správnym pomenovaním - haf je psík.

Opäť je veľmi dôležité s dieťaťom hovoriť, všetko mu vysvetľovať a nezabúdať na čítanie rozprávok. Televízia ani počítač nemôžu dieťaťu nikdy nahradiť rozprávku, ktorú mu budete čítať vy a ešte k tomu ukazovať obrázky.

Nečakajte, že sa dieťa samo naučí hovoriť. Samozrejme, že veľa vecí od vás dokáže odpozerať. Rodičia by sa mali snažiť svojmu dieťaťu veľa venovať a tým mu uľahčiť, aby sa rozhovorilo. S tým súvisí aj rozvoj jemnej a hrubej motoriky. Motorika totiž s vývojom reči veľmi úzko súvisí. Odborníci upozorňujú na to, že deti motoricky zdatné väčšinou aj lepšie hovoria.

Začať môžete už s dojčaťom, keď mu dáte do ruky hrkálku alebo inú hračku, od 6. mesiaca sa rozvoj reči rozvíja vďaka zavedeným príkrmom. Dajte dojčaťu do ruky čo najskôr lyžičku, jedlo nemixujte a čo najskôr zaveďte kúsky. Žuvanie, hryzenie, držanie lyžičky alebo kúska ovocia, učenie sa prehĺtať a nezadúšať sa kusom pevného jedla, to všetko je dôležité pre rozvoj reči. Viac o jedle do ruky, čiže metóde BLW, sa dočítate v článku. Dieťa má vďaka žuvaniu dostatočne posilnený sánkový kĺb a vie dať jazyk do strán.

Aj keď sa to nezdá, vývoj reči veľmi súvisí s hrubou motorikou. Dieťa by malo najprv liezť, potom chodiť, učiť sa chodiť po schodoch, zvládať prekážky, chodiť po obrubníku, skákať (na hopsadle aj v mláke), od 12 mesiacov sa už môže snažiť vyliezť na rebrík na šmykľavke. Staršie dieťa by malo zvládať chodiť chvíľu aj po špičkách, stáť na 1 nohe, chodiť po kladine a pod. Najzložitejšie pohyby sú pohyby jemnej motoriky, ktoré však dieťaťu najlepšie pomáhajú s rozhovorením sa. Stavajte veže z kociek, navliekajte väčšie koráliky, vkladajte predmety do vkladačky, skladajte drevené puzzle, nechajte dieťa zdvihnúť gombík, kamienok a pod.

Tretie narodeniny sú zvyčajne zlomové. Deti, ktoré dosiaľ veľmi nehovorili, by sa mali začať rozrozprávať. V troch rokoch už väčšina detí nastupuje do škôlky, a je teda potrebné, aby mali aspoň základné komunikačné schopnosti. Dieťa sa dostáva do štádia logických pojmov, teda častých typov otázok „Prečo?“. Medzi tretím a štvrtým rokom prichádza štádium intelektualizácie reči, ktorá pokračuje až do dospelosti.

Dieťa už hovorí vo vetách, má pomerne bohatú slovnú zásobu a rado sa učí nové slová. Ak sa dieťa v 2,5 roku nijako slovne neprejavuje, alebo dokonca nereaguje na náš slovný prejav, je načase navštíviť klinického logopéda. Od tohto veku už máte právo na preplatenie od zdravotnej poisťovne, ak si necháte vystaviť odporúčanie od pediatra. Len vy ste s dieťaťom neustále a sami viete, ako na tom vaše dieťa je. Pediatri často reč príliš neriešia (alebo až na päťročnej prehliadke), alebo ju nedokážu posúdiť z krátkej návštevy, často je v ordinácii detského lekára aj hovoriace dieťa ako „nemé“. V tak útlom veku logopéd najprv overí hrubú a jemnú motoriku dieťaťa, pri ktorej je treba začať, potom sa možno zameria na dychové cvičenia. Množstvo cvičení môžete vyskúšať aj sami doma, inšpiráciou vám môže byť náš článok Dýcha vaše dieťa správne?