Malý drevený koníček a jeho malá priateľka

Bol raz jeden malý drevený koníček. Celé dni pokojne stál na police krbu v jednom veľkom dome. V tom dome žilo malé dievčatko. Volalo sa Líza.
Celé dni sa hrávala pri krbe a malý koníček sa pozeral, aká je šťastná. Jeho srdiečko bolo také malé, že si nikto nevšimol, že v drevenom tele je maličký kúsok života, ale to všetko sa malo jedného dňa zmeniť. Ten deň sa Líza hrala pri krbe ako zakaždým. Koníček smutne stál na krbovej police a chcel sa tiež hrať. Ale ako to urobiť? Veď jeho nohy sú drevené? Zo všetkých síl sa snažil vymyslieť, ako to urobiť, aby sa s dievčatkom mohol aspoň raz zahrať. V duchu si predstavil, ako by skočil veľkým oblúkom, keby bol naozajstným veľkým, bielym koňom, a vtedy sa to stalo. Práve keď maličká Líza zatvárala vrátka svojho zámku, ktorý dostala na Vianoce, spadol maličký koníček z krbu priamo pred ňu. Chvíľu sa naňho pozerala a potom vzala koníčka do náručia.
Odvtedy sa s ním Líza hrávala stále a koníček bol veľmi šťastný. Každý deň sa tešil, kedy Líza pribehne do izby a zloží ho z police. A tak to išlo, deň za dňom. Jedného zimného dňa však dievčatko neprišlo a koníček bol veľmi smutný. Vôbec nevedel, prečo Líza tentoraz neprišla, a tak stál na police a čakal. Čakal deň, potom týždeň, ale Líza stále neprichádzala. Do izby, kde sa obaja tak radi hrávali, raz vstúpili dospelí ľudia.
I oni boli veľmi smutní, a tak koníček poznal, že sa muselo niečo stať. Tí dospelí ľudia hovorili o tom, že malá Líza je veľmi chorá. Dozvedel sa, že jej srdiečko je slabé a oni si nevedia rady. Ešte veľmi dlho potom, ako z miestnosti odišli, o tom premýšľal. Veľmi rád by svojej kamarátke pomohol, ale nevedel ako. Čo môže urobiť malý drevený koníček, aby bola zase šťastná. A vtedy si znovu predstavil, že je veľkým bielym koňom, a zase skočil.
Ten deň sa malá Líza uzdravila. Rýchlo bežala do izby, kde sa predtým hrávala, ale koníčka na police nenašla. Dospelí jej vysvetlili, že koníček spadol, ale bohužiaľ tak nešťastne, že zhorel v ohni, ktorý v krbe horel. Tentoraz bolo nešťastné malé dievčatko a veľmi sa jej za koníčkom cnelo. Dospelí ju vzali za ruku a doviedli ju do maštale, kde sa ten deň narodilo malé žriebätko. Dievčatko chvíľu váhalo, ale potom sa k žriebätku sklonilo a pohladilo ho.
A vtedy sa malý koníček prvýkrát zadíval do malých očiek dievčatka Lízy živými očami. A tak to v živote chodí. Keď niečo skončí, niečo nové sa začína….