Veľmi nepríjemný zážitok

Budú tri hodiny ráno a ja sa musím vypísať z veľmi nepríjemného zážitku, ktorý sa nám pred pár hodinami stal...
Vzhľadom na to, že nám začali blbnúť obe naše autá, priateľ rozhodol, že už má všetkých opráv plné zuby, že autá predáme a kúpime si nové. Nové autá sme si vyhliadli, zarezervovali, všetko v poriadku a prišlo na rad predávanie našich áut.
Priateľ začal inzerovať na predaj svoje auto - je to už dosť staré auto, ale stále funkčné. Do inzerátu napísal všetko a povedal si za auto 20 tisíc. Ozvalo sa pár ľudí, že majú záujem, že sa prídu pozrieť, ale nakoniec nikto nedorazil. Včera popoludní volal ďalší záujemca, že auto chce hneď, dohadovali sa s priateľom o cene a o všetkom možnom celý podvečer, až sa nakoniec dohodli, že auto vrátane zimných pneumatík sa predá za 16.500,- Prvé výstražné svetielko mi blikalo v hlave, keď záujemca chcel auto kúpiť hneď a že si po neho hneď ide, ale je na podnikovej oslave (v pondelok???) a že sa do Plzne dostane až večer... Bolo deväť večer, priateľ sa chystal odísť, ale (šťastie v nešťastí???) malá dostala hysterický záchvat, keď videla ocka, ako sa chystá odísť. (Pôvodná dohoda - stretnú sa na parkovisku a pán potom priateľa odvezie späť k nám do dediny, lebo priateľ nechcel, aby pán vedel, kde presne bývame.) Dcéru som nemohla utíšiť, tak bolo jasné, že pôjdem s malou tiež a priateľa odveziem po predaji domov naším autom. Čakáme na telefón, pán zavolal po pol desiatej, že okolo desiatej bude pri nákupnom centre, a dohodli sa na mieste stretnutia. Sadli sme do áut a vyrazili. Dcérka hneď zaspala v aute. Keď sme o desiatej večer prišli na miesto stretnutia (ďalšie šťastie?), robotníci opravovali nákupné centrum a cca 50 metrov od nás tým pádom bolo niekoľko makačov.
Keď som videla, kto na parkovisku čakal, naježili sa mi chlpy na rukách, ale hovorila som si, že to je len hlúpe klišé. Priateľ sa so záujemcom - (27-ročný chlapec, natrénovaný z fitka, tetovaný a pochádzajúci z našej národnostnej menšiny), jeho kamarátom (tiež chlapec samý sval a samé tetovanie) a jeho rodičmi čakajúcimi hneď vedľa v inom aute - pozhováral, ukázal všetko, prejazdil s ním auto, dal mu všetky náhradné diely, všetky dokumenty atď., jediné, čo sme nemali, bola plná moc na prevod auta - tú sme sa dohodli, že si odovzdáme zajtra (teda vlastne už dnes) dopoludnia. Záujemca nadšený, všetko si skúšal, kúpnu zmluvu prečítal, občiansky preukaz ochotne vytiahol, aby som mohla dopísať jeho nacionále do kúpnej zmluvy, peniaze odovzdal, prevzal auto, potriasli si rukami a odišli. V aute cestou späť sme si s priateľom svorne mohutne vydýchli, pretože síce samotné kupovanie auta o 10 večer (nakoniec sme tam boli do 11) nie je nejako obvyklé, ich vzhľad sa nám tiež nepáčil (nie, naozaj sa snažíme nebyť rasisti, ešte v aute priateľ povedal, že ho to prekvapilo, že na cigánov bolo jednanie úplne v pohode), ale že to dobre dopadlo a auto je predané (alebo dávajte si bacha na to, čo si želáte - celý víkend som si priala, aby sme tento týždeň predali aspoň jedno auto). Prídeme domov, dcéru sme uložili do postieľky, sadnem si k počítaču a za 20 minút za mnou prišiel úplne mŕtvolne bledý priateľ, že mu pán volal, že išli domov a že im vraj vykradli byt, nemajú teraz vôbec žiadne peniaze a chcú ihneď auto vrátiť. Priateľ mu niekoľkokrát opakoval, že naozaj o polnoci nikam nepôjdeme. Takto sa dohadovali asi počas troch telefonátov. Potom už priateľ naozaj bol dosť zúfalý, nevedel, čo má robiť. O polnoci sme volali môjmu bývalému (je policajt) a priateľ mu všetko do telefónu vysvetlil (vsuvka - priateľ bývalého neskutočne neznáša, nemôže mu prísť na meno a to, že mu volal a dokázal s ním 15 minút hovoriť, už naozaj svedčí o jeho neskutočnom zúfalstve). Bývalý nám niečo poradil (volali sme mu z môjho telefónu), ale v tú chvíľu nám pán opäť volal, niekoľko hovorov za sebou, tak priateľ skončil telefonát s bývalým a vzal hovor od pána. Ten mu znova opakoval, že ide do Plzne, že chce ihneď vrátiť tie peniaze a ak nie, tak uvidí... priateľ opakoval, že to vyriešime dopoludnia. Pán sa mu začal vyhrážať, že zavolá políciu a že ide ihneď za nami (ďalšia vsuvka - našťastie na kúpnej zmluve bola uvedená naša stará adresa, pretože sme si stále nepreviedli trvalý pobyt, a teda pán našťastie nevedel, kde bývame). Po chvíli začal vraj byť dosť agresívny a začal sa priateľovi vyhrážať, že uvidí, že ho zabije atď. V tú chvíľu mu to priateľ položil a ihneď volal na políciu, kde to zdvihla nejaká policajtka, s ktorou priateľ asi 20 minút hovoril a tá mu vysvetlila, čo a ako. Potom mi priateľ povedal, že buď bývalý alebo policajtka mu povedali, že to sú známe finty a že vraj po chvíli určite príde ďalší telefonát, že to tak nemysleli a že sa ospravedlňujú. Čo sa nestalo - počas telefonátu s políciou začali priateľovi chodiť esemesky, že sa určite dohodneme - pán si auto nechá, keď mu vrátime 3 tisíce korún. Priateľ dotelefonoval s políciou a dotyčnému, ktorý medzitým opäť volal, to zdvihol a povedal, že v žiadnom prípade mu žiadnu zľavu dávať nebude a že mu naposledy hovorí, že to môžeme dopoludnia v pokoji za asistencie polície vyriešiť, a zavesil. Obom nám bolo strašne psychicky zle, ja som sa celá triasla, predstavovala som si, čo by sa stalo, keby priateľ šiel na odovzdanie auta sám - čo by robil oproti trom natrénovaným chlapom a jednej tlstej pani kdesi o 10 večer na parkovisku. Priateľ celý čas vyzeral, že každú chvíľu skolabuje. Pokúsili sme sa ísť spať. Bola jedna hodina, ja som zaspala. O štvrť na tri ma priateľ zobudil - prišla mu esemeska - opäť strašný slovník, ale obsahom správy bolo to, že sa vraj veľmi ospravedlňuje, že si z neho priateľka, keď išiel cestou späť domov, urobila srandu a povedala mu, že byt vykradli, aj keď to nebola pravda. Že všetko platí, že si len odovzdáme plnú moc na prevod auta a bude to vyriešené a že sa naozaj znova ospravedlňuje. Je štvrť na štyri ráno, ani jeden z nás nespí, ako nám z toho je stále psychicky zle, ráno ako prvú vec, čo urobíme, pôjdeme na dopravný inšpektorát zistiť, čo a ako. Ďalej nám má bývalý dať vedieť o tom dotyčnom, čo je zač (našťastie má bývalý denné, takže od rána bude v práci) a my plnú moc pošleme odporúčaným listom. Ospravedlňujem sa, ak som to napísala nelogicky, ale hoci si myslím, že som psychicky dosť odolná, tak toto ma takmer zložilo. Ten strach o priateľa, o mňa a o malú, o to, že si nás naši čierni spoluobčania nájdu, budú od nás chcieť vrátiť peniaze, ale priateľovi ich vytrhnú z ruky a odídu s autom a my nezmôžeme nič, budeme bez auta a aj bez peňazí... A posledná vsuvka - googlila som pánovo číslo - aká náhoda alebo skôr zvláštna vec - pán pred pár dňami predával na bazári auto za 28 tisíc. Prečo predáva auto, aby si týždeň na to kúpil auto za 16 tisíc? Robí to na mňa dojem, že to majú skôr veľmi dobre vymyslené - vytipujú si nejakého kupca, psychicky ho úplne zdeptajú a získajú auto za babku, ktoré vzápätí odpália ďalej. Takže teraz budem niekoľko týždňov striehnuť, či sa naše auto objaví niekde na predaj...