Ako chápeme vedomie a vedomý život? Otvorený článok pre všetkých, čo to potrebujú

Veľa ľudí ma má za blázna, veľa ľudí ma presviedča o tom, že to, čo robím, je zlé, niektorí mi hovoria, že nič nefunguje, iní naopak tvrdia, že to, čo hovorím, je iba zdravý sedliacky rozum. Jedni zase píšu, toto sú táraniny a kecy, zarábate na deťoch a to je hrozné. Ja to však vidím inak. Trápi ťa asi zlá komunikácia a nepochopenie.

Možno sa snažíš pomôcť druhým a na svoju rodinu ti už nezostáva toľko času, možno sa snažíš byť dokonalá a nevidíš, že už vlastne dokonalá si. Možno ťa bolí to, čo hovoria druhí, ale nikdy im to nepovieš, možno ťa niečo strašne štve, ale stále mlčíš a čakáš, kým bude lepšie.

Čakáš….

…kým uplynie čas.

…kým z toho vyrastie.

…kým to vyšumí.

…kým bude lepšia príležitosť.

…kým bude chodiť do škôlky.

…kým bude chodiť do školy.

…kým bude na strednej, kým bude na vysokej.

…kým bude dospelý.

Uvedomuješ si ale, že čakaním ničoho nedosiahneš? Že ak budeš stále čakať, nikdy ničoho nedosiahneš, nič nezmeníš? Možno ťa ani nenapadne, ako to môže vyzerať o 10, 20, 30 rokov, možno ťa ešte nikdy nenapadlo nad tým vôbec rozmýšľať.

Ako čakateľka však môžeš dopadnúť tak, že sa dostaneš do bodu, keď nastane čas už je dospelý a ty nebudeš vedieť, čo ďalej. Ľudia vrátane rodičov majú vo svojej pamäti a mysli veľa výhovoriek, ktoré často používajú.

„Každý človek si je vedomý toho, čo hovorí“ – to je tvrdenie, ktoré používa obrovské množstvo populácie.

Ja by som toto tvrdenie trošku vyvrátila, pretože vedomie nie je to, čo počuješ a vieš, vedomie je to, čo vnímaš a čomu rozumieš.

Vedomie a Vedomý život?

Čo je vedomie?

To asi všetci vieme, ale aj tak to každý z nás chápe inak. Niektorí slovu vedomie nevenujú žiadnu pozornosť, iní zase vedomie spájajú so slovíčkom svedomie a to už je slovo, ktoré sa dotýka každej osoby.

Ja vedomie vnímam ako vedieť, vidieť, cítiť, poznať, rozumieť, pochopiť, počúvať, nie je to pre mňa len stav, ktorý ma označuje za prebudenú a fungujúcu bytosť, je to pre mňa znamenie toho, že človek si uvedomuje, čo robí, čo hovorí, ako koná a tak podobne.

Každý človek je trochu herec, určite to poznáš, niekto ti niečo rozpráva, teba to vôbec nezaujíma, cítiš sa otrávene, rozmýšľaš, ako rýchlo zmeniť tému, začínaš zívať, ale nepovieš:

„Hele, mňa to nebaví, poďme sa rozprávať o niečom inom.“ Nepovieš to preto, že ti je to hlúpe a ešte si pamätáš, že načúvať druhému je prejav náklonnosti, takže to vlastne nepovieš už len z princípu.

Čo je vedomý život?

Vedomý život tiež nie je len stav človeka, ide o premyslenú stratégiu, ktorú si každý človek zvolí sám. Všetci na svete majú právo voľby, môžu si určiť, aký bude ich život, len tomu väčšina jednoducho neverí. Nerobia ani štvrtinu z toho, čo hovoria, a sťažujú sa na nespravodlivosť. Čo je však nespravodlivosť? Je to naozaj dôležité, môže spravodlivosť ovplyvniť život každého človeka? Ja hovorím nie, spravodlivosť je len ďalšie označenie, aby sme si uľavili.

Vedomý život nie je o spravodlivosti, je jednoducho o tom, aký si človek. Sama musíš vedieť, čo hovoríš, čo robíš, ako konáš. Musíš vedieť, čo je a čo nie je pravda, a tiež musíš vedieť, že len rečami ničoho nedosiahneš. Nie je dôležité to, že vieš, čo je zlé a čo je dobré, dôležité je to, či sa tým riadiš a robíš všetko presne tak, ako hovoríš. Dôležité je, keď vieš, že si urobil/a chybu, nepopieraš to, uznáš ju a poučíš sa. Nikde nie je napísané, že preto, aby si bola úspešná alebo mala spokojnú rodinu, musíš byť dokonalá.

Vieš čo? Všetci sme dokonalí, ja, ty, tvoja rodina, tvoje deti, tvoj šéf, tvoj sused aj protivná predavačka v obchode. Každý sme originálny v niečom a nikde nie je napísané, že musíme byť dokonalí vo všetkom. Vplyv okolia, médií a nátlak podsúvanej dokonalosti týchto vplyvov nás ničí. Okráda nás o podstatu života, berie nám zážitky a robí z obyčajnosti niečo nepochopiteľné dnešnej doby.

Prosím, zabudni na ostatných a buď pre seba dôležitá

Poznáš to určite aj ty, vidíš na internete fotku dokonale upravenej mamy s dokonale sa tváriacim dieťaťom na lúke plnej kvetov. Na fotke je matka s dcérou, obe majú snehobiele šaty, mama je krásne prirodzene opálená, jej obočie je dokonale upravené, pery sú plné a majú krásnu zdravú farbu, jej pleť sa trblieta aj na fotke. Vlasy má do polovice chrbta, krásne učesané a fotka zachytáva tanec mamy s dcérou na rozkvitnutej lúke. K tomu komentár, popoludňajší tanček na lúke. Ospravedlňujem sa za kvalitu fotky.

Jednoducho dokonale dokonalé, však? Pozrieš sa na svoju poslednú fotku v mobile a vidíš všetky nedokonalosti, vidíš horu bielizne za vami, zašpinený obrus na stole, všetci na fotke sa pozeráte inam, fotka je tiež mierne rozmazaná a ty si posťažuješ a niekde tajne snívaš o tom, byť na chvíľu tiež tá dokonalá.

Dokonalá však už si. Si tá najdokonalejšia z najdokonalejších, aj napriek tomu, že máš napríklad veľký zadok, povisnuté prsia, husté vlasy, hrozné obočie, beďary po celej tvári, špinavé tričko, zaprané gaťky, mastné vlasy v copě už tretí deň. Si jedinečná a nikto nie je rovnaký ako ty. Máš svoj dokonalý úsmev, dokonalé oči, pohľad, osobnosť, dokonalé jamky, dokonalé pehy, dokonalé znamienko. Si to ty, a ak si už mamou, si dokonalá ešte viac.

Si totiž pre niekoho stredobodom všetkého, si ochrankyňa, učiteľka, kuchárka, upratovačka, poradkyňa a mnoho ďalšieho. Možno ti to vo všetkých ohľadoch veľmi nejde, ale buď na seba hrdá zakaždým, keď sa ti niečo podarí. Netrap sa situáciami, keď je ti hrozne, sú, bohužiaľ, pre život potrebné, potrebujeme zažiť aj to zlé, aby sme sa mohli poučiť.

Nauč sa byť vďačná za všetko, čo máš, ja som napríklad vďačná za to…

…že som mohla prežiť detstvo, ktorým som prešla,

…že som mohla pocítiť toľko bolesti a vytvoriť si názory a pohľady na vzťahy medzi rodičmi a deťmi

…že som mohla poznať, čo je odmietnutie, ponižovanie a odsúdenie

…že som mohla dospieť o pár desaťročí skôr a mať teraz vďaka tomu taký veľký rozhľad do medziľudských vzťahov

…že som zdravá a môžem chodiť, rozprávať, vidieť, cítiť a milovať

…že vďaka partnerovi mám rodinu, po ktorej som vždy túžila

A za ďalšie stovky vecí. Každý deň si nájdem niečo, za čo môžem byť vďačná, a niečo, za čo môžem byť na seba hrdá. Tento list asi znie zmätene a možno veľmi nedáva zmysel, no sú to myšlienky, ktoré museli von, a ja verím, že sa dostanú tam, kde môžu trošku pomôcť. Píšem to preto, že ma trápi tá bezmocnosť, ktorá ma ovláda, tak veľmi by som všetkým chcela pomôcť, ale bohužiaľ, každý musí pre svoju pomoc vyjsť v ústrety ako prvý sám.

Začni robiť to, čo chceš, hneď, choď svojmu šťastiu jednoducho v ústrety

Sme ženy, vieme, čo chceme, (vlastne nevieme), ale chceme to najlepšie hneď, a keď to nemôžeme mať, hľadáme, ako to urobiť, aby sme to dosiahli. Sme jedinečné a pre mužov často nepochopiteľné, tak toho poďme využiť a prestaňme sa trápiť svojimi nedokonalosťami, veď práve tie nedokonalosti nás robia tými dokonalými.

Možno si povieš ďalšie pozitívne táranie tej, čo uznáva voľnú výchovu. A na to ti ja zase môžem povedať, voľná výchova je len slovné spojenie, pod ktorým si každá predstavujeme niečo iné. Ráno jednoducho vstaň a skús sa na vedomie a vedomý život pozrieť inak. Môžeš to zahodiť ako pozitívne táranie a trápiť sa v denných situáciách ďalej, alebo môžeš skúsiť robiť veci podľa seba, hľadať si vlastný spôsob a nepodriaďovať sa a nedobiehať podstrčenú dokonalosť.