Popôrodný špek :D

Pred otehotnením som chodila pravidelne behať snáď za každého počasia a bavilo ma to :) lenže zimu 2016 som musela oželieť, ale vôbec mi to neprekážalo, pretože som mala na bruchu závažie v podobe prvého bábätka, ktoré prišlo na svet cisárskym rezom v decembri :) Prvýkrát von som vybehla presne ôsmeho januára, pretože som sa nejako necítila s povoleným popôrodným bruškom, ako sa tam spokojne hýbe :D lenže hneď ako som došla k môjmu obľúbenému poľu, pretože sa na verejnosti hanbím behať, tak som to asi po dvoch minútach vzdala. Špek ma ťahal nadol spolu s mojimi ešte prebytočnými desiatimi popôrodnými kilami. Navyše kopa snehu, mráz ma štípal do tváre a pľúca mi div nevyskočili z krku. Navyše ma škrtili tepláky, pretože som si neuvedomila, že s kilami navyše mi predsa nebudú ako predtým. Ale.... doma cvičím podľa videí na youtube a už mám dole dve kilá, ale povolené brucho samozrejme zostáva :D :) navyše nočné vstávanie k bábätku urobí tiež svoje :) Ale to by som nebola ja, aby som si nesplnila svoj sen a nedošla do cieľa. Premohla som sa a už behám v miernom daždi aj v miernom mraze, nič ma jednoducho nezastaví, pretože sa už vidím v plavkách pri bazéne :D A aj keď od mamky počujem, že to brucho je normálne, že to tak má každá, to podľa mňa nie je pravda. To sa ma len snaží upokojiť. Ale zase vďaka špeku mám krásne bábätko, syna Dominička :) A budem mať naňho už navždy spomienku v podobe jazvy dole na bruchu, ktorá mi vôbec, ale vôbec neprekáža, a keby som mohla, ešte by som sa s ňou hrdo vystavovala :D