Natáčanie reklamy

Toto je príbeh z júla 2016.

Každá mama si o svojom dieťati myslí, že je najkrajšie na svete, chce to ukázať svetu a túži vidieť ho v reklame. Lenže nie každý si už uvedomuje, aké náročné to je pre všetkých, hlavne pre dieťa.

Keď sa dcérka narodila, tak som ju len tak zaregistrovala do castingovej agentúry. Keď mala päť mesiacov, dostala ponuku na komparz do akéhosi nemeckého filmu. To bolo bez problémov, všetko zvládla a bola šikovná.

A potom prišla esemeska, v ktorej ju pozvali na casting do reklamy na detskú výživu. Mala už vyše 7 mesiacov. Na casting som s ňou šla. Ale poviem vám, to čakanie bolo snáď nekonečné. Vonku horúčava, malá miestnosť plná detí a k tomu netrpezlivo čakáte, kedy už zavolajú vaše číslo. No, asi po troch hodinách sme sa dočkali. Fakt, tak dlho to trvalo. Zavolali dovnútra asi osem detí naraz. A potom jedno po druhom fotili, natáčali a mamičky s dieťaťom museli spolupracovať. Na jednu stranu som si hovorila, že predsa nebude vadiť, ak ju nevyberú. Ale na druhú stranu som si to tak priala, keď sme tam už tak dlho čakali... Dcérku si odfotili u mňa v náručí, potom v detskej stoličke a nakoniec ju natáčali, ako ju kŕmim. Veľmi pekne spolupracovala a bola naozaj šikovná. Mohli sme odísť a povedali, že sa v prípade záujmu ozvú. To bolo na začiatku júla. My sme nasledujúci deň odišli na chalupu na celé leto.

Asi o päť dní som však musela so synom do Prahy. Keďže je dcérka dojčená, bolo jasné, že pôjde tiež. Malo to byť len na jeden deň, na otočku. Cesta bola v pohode, so synom sme vybavili, čo bolo treba. A potom zazvonil telefón. Bola to tá castingovka. Že vraj som uviedla zlé telefónne číslo a oni ho zistili až dnes. Dcéra bola vraj vybraná do druhého kola, ktoré sa koná dnes, a či sa môžeme dostaviť asi o hodinu. Bolo to veľké šťastie, že som mohla a bola som v Prahe.

Šli sme teda do castingovky na druhé kolo. Bolo tam podstatne menej detí ako predtým. Napriek tomu sme čakali asi hodinu, kým prišla na rad. Ale dobré. Vnútri ju opäť odfotili, natočili. Postupne dostala na ochutnanie jablko, uhorku a desiatu. Potom si ju vzal do náručia režisér, že vraj chce vidieť, ako sa správa u cudzích ľudí. Keď bolo hotovo, tak opäť povedali, že sa v prípade záujmu ozvú (do reklamy hľadali desať detí, takže šanca už bola väčšia). Vlak späť sme stihli len tak-tak a odišli sme späť na chalupu.

Čakala som, či sa ozvú, a keď to už vyzeralo beznádejne, tak volali, že ju berú. Taký pocit šťastia, že sa vaša dcéra niekomu takto páči a chcú ju do reklamy, je nepopísateľný. Na castingu bolo asi 600 detí a oni vyberú moju dcéru. Úžasné.

Deň natáčania

Nástup bol už o 7. hodine ráno. S tým sme nemali problém. Prídeme tam a hneď som dostala raňajky, čaj, to bola paráda. Potom sme šli do kostymérne po iné oblečenie. Dostala pekné šatôčky a zoznámila sa aj so svojou „náhradnou mamičkou“. A chvíľku potom bol nástup na plac. Malo to byť vonku na krásnej záhrade na deke. V podstate išlo o to, že ju náhradná mamička mala kŕmiť ovocím, ktoré jej ale nemalo chutiť, a potom mala dostať desiatu, ktorá je samozrejme lepšia ako čerstvé ovocie. No, trochu to postráda logiku, ale to reklama vždy. Malá dostala jahody, melón, jablko aj tú desiatu. Nechcela a nezjedla vôbec nič. Namiesto toho „rozprávala“ jahodám a veľmi podozrievavo si ich prezerala. Ale do pusinky nestrčila vôbec nič. Takto tam sedela pol hodiny. Nakoniec mi povedali, nech si ju už vezmem.

No, takže záver? Dcérka síce v reklame vôbec nie je, ale to vôbec nevadí. Všetko okolo castingu, kostýmov a natáčania zvládla naprosto perfektne. Bola šikovná, všade trpezlivo čakala a ani raz nezaplakala. Len skrátka nechcela papať. Pre mňa to bol jednoducho krásny pocit, že si z toľkých detí vybrali to moje a že dostala šancu skúsiť si toto. Dcérka z toho síce nič nemá, ale ani jej to nijako neublížilo.

Pre mňa je to aj tak moja „reklamná hviezda“.