Môj kočík

Keď som druhýkrát otehotnela, nastala dilema, aký kočík vybrať. Doma sme už mali chlapčeka, veľmi sme si priali dievčatko, ale nemala som odvahu nechať si prezradiť pohlavie dieťaťa. Preto som mala jasno, že kočík musí byť v nejakej neutrálnej farbe.

Moja mama bola maniak na kočíky, rozhodla sa, že mi kočík kúpi. Bude robený na zákazku, firmu sme už poznali, kúpili sme tam aj prvý synov kočík. Dohodli sme sa teda, že v sobotu vyrazíme do Jirkova, kde pani kočíky vyrábala na zákazku.

Večer som zaspala ako špalík a snívalo sa mi. Videla som kočík vo vanilkovej farbe, krásny, jemný kočík. Ráno sme vyrazili, pani už na nás čakala. Uviedla nás do firmy, kde mala už pár kočíkov hotových na predaj. A on tam bol, naozaj, ntáram, bol to kočík z môjho sna. Vanilkový, nádherný.

A bol môj, hneď sme ho odviezli so sebou. A narodilo sa dievčatko.