Päťkoruna

Podelím sa s Vami o dnešnú krátku, ani nie veľmi zaujímavú príhodu, ktorá napriek tomu stojí za malé zamyslenie.... Ráno ideme zo škôlky. Vivi je nejaká uplakaná, v noci veľmi nespala, tak cestou štrajkuje a popľakáva. Ideme popri obchodíku v meste a Vivi zaujal detský, farebný náramok - drevené hodinky. Nechce ho pustiť z ruky, tak vytiahnem z peňaženky dvadsiatku a podám ju mladej Vietnamke. No, zase bude doma o cetku viac, hlavne že na chvíľu prestane fňukať :) Žena mi chce vrátiť päťkorunu, ale mávnem nad tým rukou, schmatnem dcéru a letíme ďalej. Musíme ešte zájsť do Lidla, nech sme čoskoro doma. Normálne by som vzala menší košík a obchod by sme v pokoji obišli, ale dnes ju radšej posadím do vozíka, nech je to rýchlejšie. Dôjdeme k vozíkom, znova vytiahnem peňaženku, ale žetón nikde,.. samé dvadsiatky a dvojkorunky. ... .Ach jaj, povzdychnem si, teraz by sa mi hodila aspoň tá päťkorunáčka, čo som si nevzala späť. Keď tu zrazu vidím, že jeden vozík v poslednom rade nie je poriadne zasunutý. A nikde nikto nestojí .... Pozriem sa don a v ňom tá potrebná PÄŤKORUNA :) V rýchlosti sme prebehli obchod a bez ďalšieho zdržiavania sme pospiechali domov..... A tomu, kto mi tam tú päťkorunáčku nechal, veľmi ďakujem. Ani netuší, aká som za ňu bola rada. :) Všetko, čo dáte, sa Vám skôr či neskôr vráti, a aj keď je to možno len drobnosť, niekedy Vám môže veľmi pomôcť :) :)