Skúsenosť z nemocnice

V poslednom čase tu veľa čítam vaše príbehy, tak som sa rozhodla zveriť sa s tým svojím. Všetko sa začalo 9. deň po pôrode mojej dcéry, bol to môj tretí cisársky rez. Ten deň popoludní ma začalo pobolievať v podbrušku, hovorím si „si po treťom cisárskom, čo by si chcela, to bude dobré“, mamka dokonca hovorila, že to budú „vetry“. Šla som skoro spať, ale nezlepšovalo sa to, ba naopak, skoro som nemohla spať. Ráno som nakojila dcérku, zobudila manžela a povedala, nech ma zavezie k mojej gynekologičke, že to šialene bolí a chcem mať istotu, že je všetko ok. Dr ma vzala hneď, aj keď som nebola objednaná. Urobila mi USG, záver bol krvná zrazenina po cisárskom reze. Vysvetlila mi, že sa to niekedy stane a že musím na reoperáciu, že mi rozrušia jazvu, zrazeninu vyberú a za 2 dni som doma. Tak som zavolala mamke, či si môže vziať voľno a postrážiť maličkú. „Našťastie“ som prikrmovala, takže to nebol až taký problém, doma som si zbalila veci, nakojila malú a išli sme. Ale v pôrodnici si pán dr prečítal správu od mojej dr a veľmi sa na to netváril, urobil USG a povedal, že tam nič také nevidí a že po gyn stránke je všetko v poriadku a že to bude slepák, a napísal mi žiadanku na chirurgiu. Tak sme šli na chirurgiu. Tam som čakala skoro 4 hod v bolestiach, kým som vôbec prišla na rad. Prvé slová chirurga boli, že slepák síce môže mať kedykoľvek ktokoľvek, ale že 10 dní po komplikovanom cisárskom reze je to dosť divné. Hovorím, že preto som aj šla najprv na gyndu. Vyšetril ma, zobral krv, moč a poslal na röntgen, opäť nekonečné čakanie, pretože predsa nie som akútny prípad, z röntgenu vraj nie je zrejmé, čo to je, takže na USG, tam mi dr povedala, že nejaké zmeny tam sú, ale že mám slepé črevo tak blízko vaječníka, že nepozná, či slepák, alebo vaječník. Začínala som byť zúfalá, prehadzovali si ma ako horúci zemiak, že mám doma novorodenca, nikoho nezaujímalo. Nakoniec, že teda urobia CT. Záver znel, že ani poCT nevie... Chirurg neustále konzultoval s gynekológom, ktorý si tvrdo stál za svojím, že z gyn hľadiska je všetko v poriadku, mimochodom to bol dr, ktorý mi robil cisársky rez. A tak že sa teda do toho brucha pozrú, na chirurgii, ale že pre istotu bude prítomný aj gynekológ. Do nemocnice sme prišli cca o 8:30, toto rozhodnutie padlo o 17:00. Že operovať ma budú ten večer, celý deň som nič nejedla, takže no problem. Nasledovalo predoperačné vyšetrenie, na sálu som šla o 20:00. Keď som sa ráno po narkóze prebrala, prišiel za mnou primár chirurgie a povedal, že slepé črevo bolo v poriadku, ale keď už tam boli, tak mi ho vzali. A že to bola tá krvná zrazenina a zrasty po cisárskom reze. A tiež, že ma prevezú na gyndu, pretože na chirurgii cez vianoce zlučujú oddelenia. Pri prvom vstávaní som odpadla od bolesti, točila sa mi hlava, dva dni som vôbec nebola schopná ani sama dôjsť na wc. A to ani nehovorím o arogancii PANA DOKTORA, ktorý mal aj nasledujúce dni službu a namiesto toho, aby uznal svoju chybu a možno sa aj ospravedlnil, pri vizitách som od neho počúvala vety ako, no čo by pani chcela, keď rodí len cez brucho, a že som predsa musela počítať, že budú komplikácie. Domov ma pustili po 5 dňoch, 2 dni pred vianocami. Ešte skoro 14 dní som nebola schopná postarať sa takmer ani sama o seba, nieto ešte o dcérku, keď som ju chcela pochovať, musel mi ju niekto podať do náručia a potom ju zase položiť :-( Dodnes nechápem, že je niečo také v našom zdravotníctve možné. A hlavne ako to, že nejaká obyčajná obvodná gynekologička ( ako ju nazval dr v pôrodnici) spoznala hneď, čo mi je, dokonca im to napísala do správy aj s fotkou z USG a celý špitál si ma prehadzoval celý deň ako horúci zemiak, bez toho, aby niekto určil diagnózu!!!