Idem na 110 %, ale čo ďalej??

Mama dvoch detí, niekto ich má viac a zvláda to, alebo mi to len tak pripadá? Mať tak babku na opatrovanie alebo niekoho z rodiny, ale čo to je rodina? Nekomunikujeme, takže idem sama na seba, kamošky tiež začali miznúť... a prečo? Že som začala robiť vysokú a ony to nezvládajú, robia za tých svojich pár korún a sú vraj spokojné, od výplaty k výplate a koncom mesiaca si idú požičať peniaze. Tak naozaj nechcem dopadnúť, ale za akú cenu?? Unavená, nevyspatá, robím školu, do noci sa učím, cez deň s deťmi, medzitým brigádu, aby som si prilepšila k materskej, teda skôr, aby som prilepšila deťom. Svoje bolesti neriešim, ale podľa dr. by som mala. Tak na ľavej ruke vraj karpálne tunely, zablokovaný krk, kedy som sa naposledy normálne vyspala? To sú otázky... s dvoma deťmi žiadna sláva, ale to vie každá mama. Spomaliť, a ako vlastne? Že si mám ísť po obede s dcérou ľahnúť, ráno dlhšie spať, odpočívať... a to sa dá? Ráno budíček, syna vypraviť do školy, potom na nákup alebo do mesta na nákup a kým sa s dcérou doplazím späť, je skoro čas ísť vyzdvihnúť syna zo školy, úlohy, program pre deti, ihrisko alebo niečo podobné. Keď je aktívnejší deň, tak doktori a ďalšie podobné aktivity, ak mám auto, je to rýchlejšie, inak autobusom, no pecka na celý deň. A za pár mesiacov späť do práce, deti ráno do školy, škôlky, ja do práce, potom bežať po deti, stihnúť bus, úlohy so synom, jedlo, rozprávka a spať.... že budem padať na hubu, jo to asi budem, ale ako to inak riešiť. Takže nakúpim vitamíny, aby mi nepadali vlasy, nelámali sa nechty a vyzerala som ako človek, nie ako zombie. Takže obdivujem všetky ženy, ktoré majú opatrovateľské babky alebo niekoho podobného a zvládajú to skvele a večer sa neplazia po 4, ale sú v pohode. Ja budem musieť proste spomaliť, aby som začala žiť a nie prežívať, hlavne tu mám dve deti, ktoré ma potrebujú