Syndróm vyhorenia: moje skúsenosti a čo ma postavilo na nohy?

Mala by som predovšetkým povedať, že patrím do kategórie workoholikov. Pracujem už veľa rokov v reklame a kreatívna práca ma nesmierne baví. Človek môže zrealizovať kopec nápadov.

Keď som bola na materskej s mojím prvým dieťaťom, spočiatku to bolo fajn. Objavovala som radosti a starosti materstva a cítila som sa báječne. Ale aj vďaka môjmu manželovi sme si pomerne rýchlo vytvorili určitý systém fungovania rodiny s dieťaťom. Už sme mali svoje vyjazdené koľaje, po ktorých sa všetko uberalo. Ale potom sa mi začalo cnieť za prácou, a tak som sa rozhodla celkom rýchlo vrátiť do práce. Chýbali mi kolegovia, tvorivá atmosféra v našej kancelárii, možnosť uplatniť svoje nápady.

Moja cesta späť do práce...

Naskočila som teda opäť do rozbehnutého vlaku. Spočiatku to bolo super. Fungoval manžel, obe babky a ja som sa pomaly začínala vracať. Veľkou výhodou mojej práce bola a je aj skutočnosť, že niekedy môžem pracovať z domu. Napríklad na prípravu návrhov mi stačí počítač, všetko prekonzultujeme cez Skype alebo telefón. Všetko vyzeralo ružovo. A ja som tým viac mala potrebu všetkým dokázať, že mama s dieťaťom je úplne rovnako výkonná ako žena bez dieťaťa. Trochu bezhlavo som sa preto šéfovi hlásila do rôznych projektov, aj keď by som nemusela. Jedného dňa sme sa dozvedeli, že o dva mesiace bude z firmy odchádzať šéf kreatívcov. Dva dni na to si ma riaditeľ zavolal k sebe. Povedal mi, že je s mojou prácou maximálne spokojný a že by ma rád videl na jeho mieste. Trochu sa mi zatočila hlava, ale okamžite som prikývla. Takáto ponuka sa neodmieta. Nejako som ale nedomyslela, čo to všetko znamená.

Prekvapivé druhé tehotenstvo...

Teraz už nešlo len o moju prácu, musela som riadiť aj prácu ostatných. Zákaziek bola kopa. Trávila som v práci dosť času, brala som si ju domov, na víkendy. Pritom som sa ale stále snažila nezanedbávať ani malého Honzíka, ani manžela. A pomáhali aj babky. Mám výhodu, že manžel vie, aké dôležité je pre mňa sebarealizácia, a nepridržiava sa zaužívaných vzorcov, že ženská má byť pri sporáku a pri deťoch :)

Lenže zrazu, akoby to niekto odrezal, a ja som opäť otehotnela. Dve deti sme chceli, to rozhodne. Lenže mňa to zaskočilo. Nejako som to nečakala. Mala som rozbehnutý kopec projektov. Nevedela som, čo mám robiť. Nejako som nevedela vypnúť. Potom som dostala chrípku. Bola som zmätená. Ja, ktorá som toľko rokov nebola práceneschopná. Mala som strach o nenarodené, preto som poctivo ležala.

Keď som sa mala potom vrátiť do práce, cítila som sa vyžmýkaná ako handra. Zrazu som si kládla otázku, prečo tam mám ísť, čo tam mám robiť. Nechcelo sa mi tam. Vôbec. Keď som si predstavila, čo všetko musím urobiť, zariadiť, stihnúť, roztriasli sa mi kolená. Netušila som, čo sa so mnou deje. A hlavne som mala obavy, aby som neprišla o dieťa.

O syndróme vyhorenia som vtedy nevedela nič. Našťastie manžel bol múdrejší. Jedného dňa ma naložil do auta a odviezol do centra psychologickej pomoci. Tam spoznali, čo sa so mnou deje. Nastúpila som na terapiu zameranú priamo na tento problém. Vyskúšala som kognitívnu relaxáciu. Doslova sa predo mnou otvorilo široké pole liečby duševného zdravia a prírodnej medicíny. Už predtým ma tieto veci lákali a zaujímali, ale odsúvala som ich na niekedy potom. Teraz po vlastnej skúsenosti som v nich konečne nachádzala ten správny zmysel.

Priority...

V momente, keď som odchádzala na materskú s Adélkou, som už mala usporiadané priority. Už som nebola zaskočená a prekvapená. Na dievčatko som sa veľmi tešila. Aj na to, že si tentoraz užijem materskú v plnom rozsahu a nebudem sa náhliť do práce. Relaxáciou som sa začala zaoberať, dá sa povedať, naplno. A výsledok? Cítim sa dobre a spokojne. Už viem, že zmysel života nie je v tom byť v práci naprosto perfektná. Hlavne si vytvárať čas sama pre seba. Hráme sa s deťmi. Nájdeme si čas s manželom sami na seba. Pochopila som, že to najcennejšie, čo človek má, sú milí ľudia okolo. Adélka ide do škôlky a ja sa postupne zapájam do práce. Som ale oveľa opatrnejšia. Rodina, blízki ľudia sú u mňa teraz na prvom mieste.

Máte skúsenosti so syndrómom vyhorenia? Rada si pokecám so ženami, ktoré si prešli niečím podobným.