Laparoskopia

Ako niektoré viete, 27.9. som mala podstúpiť laparoskopiu, aby sa overili a prípadne odstránili zrasty v bruchu. Zákrok mal trvať tak hodinu. O 10. hodine som išla na sál. Potom si pamätám, ako ma po zákroku budili a stále na mňa volali, ale všetko som vnímala hrozne z diaľky, vôbec som nemohla otvoriť oči. Keď ma previezli na izbu, stále som len spala, bola som hrozne slabá a zle sa mi dýchalo. Len si pamätám, že mi sestrička hovorila, že vstávať budem až ráno, pritom deň predtým mi hovorili, že večer po operácii už budem vstávať. Ale v tej chvíli mi to bolo jedno. Večer som len zvládla zapnúť telefón a napísať manželovi, že som ok, ale dosť mimo :-) Druhý deň ráno som mala vstávať, zvládla som si akurát sadnúť a pri pokuse o postavenie som začala odpadávať. Stále som bola slabá, na vizite som sa toho veľa nedozvedela, len že za mnou potom príde primár, ktorý ma aj operoval. Keď prišiel, tváril sa všelijako, ale konečne som sa dozvedela, čo so mnou teda robili. Vraj som im dala zabrať, ale sebe viac. Veľa som krvácala, tých zrastov tam bolo hrozne veľa, vajcovody veľmi zjazvené, takže mi ich museli oba vziať, rovnako ako časť maternice, ktorá bola úplne vrastená do močového mechúra, plus mi ešte odstránili veľkú cystu na pravom vaječníku. Vaječníky sa im našťastie podarilo zachrániť. Chvíľu mi trvalo, kým som sa so všetkými tými informáciami trochu vyrovnala. Hoci sme 4 neplánovali, aj tak je to v 29 rokoch tak nejako veľmi definitívne! Ale asi to tak malo byť. Mám 3 krásne, zdravé deti a to je najdôležitejšie!!! Akurát som si ten pobyt v nemocnici trochu predĺžila, pustia ma až zajtra, snáď.