JAN HNÍZDIL: Namiesto detí býva nutné liečiť rodičov

Malé deti bývajú často choré. Zvyčajne sa tvrdí, že je to preto, aby získali imunitu. Lekár Jan Hnízdil, ktorý sa zaoberá celostnou medicínou, má však iný názor. Tvrdí, že deti bývajú choré hlavne preto, že nie sú zdravé vzťahy v rodine. Ak vás to nenahnevalo, čítajte pozorne ďalej.

Takže vinníkom chorôb našich detí môže byť napríklad naša nervozita, smútok alebo hádky?

Americký psychológ Howard Friedman zistil, že sa emócie prenášajú ako nákaza. Stačí, aby ste pobudli dve minúty v uzavretej miestnosti s dominantným človekom, ktorý je depresívny, úzkostný, zlostný alebo negativistický, a jeho emócie „chytíte“. Opačne to, žiaľ, nefunguje. Príjemný, láskavý, ale menej dominantný človek dominantného zlostníka pozitívnymi emóciami nenakazí. V rodine býva väčšinou matka tá vedúca, dieťa je podriadené. A ak je nahnevaná, podráždená alebo vystresovaná, dieťa to od nej chytí a začne chorľavieť. Začína sa to zvyčajne problémami s imunitou alebo napríklad bolesťami hlavy, majú totiž plnú hlavu. Mamina je nervózna, ja ju mám rád, neviem, čo s tým mám robiť… Dieťa svoje problémy začne stelesňovať. A nemusí ísť hneď o hádky medzi rodičmi, stačí emočné napätie matky.

Takže dobrá nálada sa rovná dobrá imunita?

Áno. A naopak. Lenže dnes lekári nemajú možnosť vyzvedať, či nie sú v rodine nejaké problémy, hneď začnú dieťa liečiť, napríklad predpíšu antibiotiká, lieky na podporu imunity. Ak však dieťa chorľavie dlhodobo alebo opakovane, treba pátrať po tom, čo oslabuje jeho imunitu, čo sa deje doma, čo trápi jeho dušu. V takom prípade treba liečiť nielen dieťa, ale súčasne posielať na terapiu rodičov.

Sú ochotní takúto teóriu prijať?

Doba sa mení, ľudia začínajú chápať súvislosti. V poslednom čase ich stále viac chodí s prosbou: naše dieťa je choré, pozrite sa prečo, nerobíme niečo zle?

Kedy to vlastne začína?

Neuropsychologička Kathleen Taylor zistila, že mozgové centrá zodpovedné za odolnosť voči stresu sa vyvíjajú už vo vnútromaternicovom období dieťaťa. Ak je budúca mamina v úzkosti, depresii, skrátka v duševnej nepohode, jej stres sa všetkými možnými kanálmi, cievnymi, nervovými a hormonálnymi, prenáša na dieťa. Narodí sa potom človek, ktorý má zníženú odolnosť voči stresu. Je precitlivený, úzkostný, nepokojný, hyperaktívny, trpí rôznymi poruchami správania a koncentrácie. Zároveň má zníženú imunitu, ľahko ochorie, rodičia s ním začnú obchádzať lekárov a tí začnú pátrať po nejakej objektívnej príčine problémov, predpisovať lieky. Kľúč k pochopeniu je pritom v životných podmienkach tehotnej matky.

Platí priama úmera, že čím väčší stres, tým vážnejšie problémy?

Klasická medicína aj pacienti sú presvedčení, že rakovina je útok zvonka. Hovorí sa o nej ako o terorizme, bunky napádajú telo odniekiaľ zo zálohy, útočia a ničia. Ukazuje sa však, že to tak nie je. Ľudské telo totiž aj za normálnych podmienok z času na čas vyprodukuje atypickú bunku. Ak je imunitný systém v dobrej kondícii, izoluje ju a zlikviduje. Keď je však oslabený, bunka sa začne množiť, metastázovať, až človeka zahubí. Imunitný systém však neoslabuje len stres, ale predovšetkým životné prostredie. Nejde to zvaliť len na rodičov: oni sa hádajú a dieťa z toho má leukémiu, to naozaj nie. Rakovina je zrkadlo stavu a spôsobu života našej spoločnosti. Jeden pacient mi pred časom povedal, že rakovina je ako odporúčaný list s čiernym pruhom. Píše sa tam: otrávil si si vzduch, teraz ho dýchaš, otrávil si si vodu, teraz ju piješ, jedlo máš plné jedov, otrávil si si medziľudské vzťahy, teraz v nich žiješ, tak sa už preboha zastav, alebo tu končíš. Táto choroba nemá len chemicko-medicínske riešenie – aj keď si ho veľmi vážim –, má predovšetkým riešenie ekologické a mravné.

Ak sa dieťa narodí s takouto záťažou, má vôbec šancu sa jej zbaviť?

Každý prichádza na svet s určitou dispozíciou alebo indispozíciou, ide o to, do akých podmienok a rodinných vzťahov sa narodí. Ak budú pozitívne a dieťa bude vedené k odolnosti, samostatnosti a bude mať dostatok lásky, môže vrodený hendikep prekonať a byť zdravé. Zmenou myslenia a správania je totiž podľa najnovších výskumov možné zmeniť nielen mozgové funkcie, ale aj štruktúru mozgu. Keď má dieťa nervóznu matku, ktorá po jeho narodení stále dokola rieši nejaké problémy, začne chorľavieť.

Dnešné deti sú samé krúžky, škola, šport, kultúra… Akoby sme lásku vymieňali za spoločný program.

Deti študujú prestížne školy, aby sa dostali na prestížnejšie gymnáziá a najprestížnejšie univerzity. A všetci sú potom z toho chorí. Nedávno ku mne prišla nádherná dvadsaťdvaročná dievčina, v bezchybnej kondícii, športovkyňa. Už dva roky trpí zdĺhavými nevoľnosťami, záchvatmi vracania, prekonala nespočetné množstvo vyšetrení, gastroskopiu, odbery, ultrazvuk… Na nič sa neprišlo, dokonca bola hospitalizovaná, nič nepomohlo, len keď sa vyvracia, uľaví sa jej.

Ako to dopadlo?

Prišli sme na to, že ju stresujú rodinné vzťahy, despotický otec a úzkostná matka, v detstve nedostala lásku. Ona sama ju preto teraz nevie dať ani prijímať. Žije v obrovskom emočnom napätí, ktoré uvoľňuje vracaním. Ako hovorí príslovie, „nedokáže to stráviť“.

To je smutný prípad.

Keď sa narodí človek bez nohy, je na prvý pohľad vidieť, že nemôže chodiť. Rovnako sa môže narodiť človek s nevyvinutým charakterom a zostane bezcitný, bez lásky. Ale nie je to vidieť, len cítiť. Iný príklad, sedemnásťročná slečna má každých štrnásť dní ťažký epileptický záchvat, nepredchádzal mu žiadny úraz, vyšetrenia mozgu nič neukázali. Má otca, ktorý ju veľmi miluje a vychováva podľa svojho obrazu, je to bývalý špičkový športovec, teraz úspešný podnikateľ. Vo všetkom je lepší ako dcéra, neustále znižuje jej sebavedomie. Dcéra ho má doslova plnú hlavu. A akonáhle pretlak dosiahne kritickú hodnotu, uvoľní sa formou epileptického záchvatu. Dokonca aj jej matke organizuje život tak, že hovorí, že z neho má migrénu. Keď ku mne dcéru a manželku objednával, začal som tušiť, kde je problém. V ňom. Býva to skoro pravidlo. Ten, kto niekoho objednáva, býva hlavnou príčinou problémov objednávaného.

Keď zistíte, že za všetkým sú rodičia, ako im to poviete, aby sa neurazili?

Ide o to, aby sa matka, už tak väčšinou vystresovaná, nezačala k tomu všetkému ešte trýzniť vinou, že dieťa chorľavie z nej. Napriek tomu je však nutné, aby si to uvedomila. Poprosím ju, aby ma nechala s dieťaťom chvíľku osamote. Deti to majú v hlave dokonale usporiadané, len zapíšem, čo mi povedia. Napríklad sa opýtam, čo by sa u vás doma malo stať, aby si bol zdravý, a dieťa povie, chcel by som, aby sa naši nehádali, aby ma držali za ruky, aby šli so mnou na výlet, rozprávali mi rozprávky. Potom to dám prečítať mamine.

Takže to, že je dieťa zdravé, znamená, že je spokojné a nič ho netrápi?

A o čom inom by to svedčilo? Zdravá rodina sa rovná zdravé dieťa. Pokojná, spokojná, uvoľnená matka sa rovná zdravé dieťa. Vzťah matka–dieťa býva oveľa silnejší ako vzťah dieťa–otec.

Môžu byť niekedy deti dominantnejšie ako rodičia a tiež ich ovplyvňovať?

Áno, môže to fungovať aj opačne. Napríklad ja sám som práve v ťažkej životnej situácii. Nezvládal by som ju tak, ako ju zvládam, keby vedľa mňa nebola moja dcéra Johanka. Je nesmierne pozitívna, citlivá, láskyplná, rovnako ako moja manželka. Prídem domov, vezme ma do náručia, hladká ma po hlave, oco, to bude dobré… Prenáša na mňa pozitívne emócie. Pritom sama si nedávno privodila ťažkú kožnú infekciu. Tak svedomito sa pripravovala na prijímacie skúšky na výtvarnú školu, až z toho ochorela. Emócie obrátila proti sebe. Hovorili sme, veď sa nič nestane, keď sa nedostaneš, ale mohli sme sa len prizerať. Vypovedá to o jej povahe, všetka naša láska, pochopenie nestačili. A teraz lieči ona mňa. Mimochodom, na školu sa dostala ako prvá. Takéto deti uzdravujú svet.

Desatoro lekára Jana Hnízdila

1. Neverte slepo lekárom. Počúvajte signály tela. Choroba vám hlási, že týmto spôsobom už ďalej žiť nemôžete.

2. Prevezmite zodpovednosť za vlastné zdravie. Nespoliehajte sa na zázraky medicíny. Reštart sa už nemusí podariť.

3. Žiadna inštitúcia vám pokojnú starobu nezabezpečí. Starajte sa o svojich rodičov. Vychovávajte deti k tomu, aby sa starali o vás.

4. Nespoliehajte sa na peniaze. Udržiavajte dobré vzťahy rodiny a priateľov. Majte radi nielen seba.

5. Skúste žiť aspoň jeden deň bez elektrospotrebičov. Ak nastane kolaps, budete pripravení.

6. Nepočúvajte prejavy politikov. Šíria zdraviu nebezpečné negatívne emócie. Keď sa objavia na televíznej obrazovke, prepnite na prírodovedecký program.

7. Chráňte životné prostredie ako samých seba.

8. Práca, ktorá prináša uspokojenie vám a prospech čo najväčšiemu počtu ľudí, je najzdravšia.

9. Zdravá strava sama osebe nestačí. Nemenej dôležité je, kedy, ako a s kým si jedlo vychutnáte. Občasný pôst môže prospieť zdravým dospelým; tehotné a dojčiace ženy a deti by ho podstupovať nemali.

10. Športujte pre radosť. Nehonte sa. Aj tak sa nedohonite.

Rozhovor vyšiel v Marianne Family 2014.