Ako mohla preboha prehltnúť batérie?

Všetko sa začalo celkom nevinne. Návšteva u kamarátky, deti sa spokojne hrali, zjedli kopu ostružín, vybláznili sa a potom sme sa chystali na cestu domov. Pri odchode sa ma kamarátka pýtala, či nemajú moje deti (syn 3 roky a dcéra 1 rok) v ruke batérie z diaľkového ovládača od televízora, že ich nemôže nájsť. Po dôkladnej kontrole som usúdila, že nemajú, a odišli sme domov.

Popoludní sedíme so susedkou, zdravotnou sestrou, na terase, moje deti sa hrajú s jej deťmi a vtom dcérka beží a volá, že spravila kakku. Pri prebaľovaní nachádzam v plienke okrem kakky plnej ostružinových semienok aj zapracovanú ceruzkovú batériu. Hoci nemám sklony k hystérii, okamžite bežím za kamarátkou a žiadam ju o rady prvej pomoci, keď dieťa prehltne batérie. V ovládači predsa boli batérie dve! Takže moja dcéra jednu určite ešte v bruchu má. Ako chemička už vidím, ako kyselina chlorovodíková leptá povrch batérie, ako celá zmes rozleptá žalúdočnú stenu a tenké črevo a tie najstrašnejšie scenáre. Sedíme, vymýšľame krízový plán, volať záchranku, vrtuľník, vyvolať vracanie... dve hysterické matky, žiadna racionálna myšlienka.

Skôr než som vytočila telefónne číslo záchrannej služby, vytiahli sme batériu z plienky, bola úplne neporušená. Obe sme rozmýšľali, ako by sme my dospelé osoby mohli prehltnúť ceruzkovú batériu, to je ťažko predstaviteľné. Nieto ešte u ročného dieťaťa.

Po niekoľkých desiatkach minút sme usúdili, že dcérke pravdepodobne batéria len zapadla do plienky a kakka ju šikovne „vstrebala“, no pri podozrení, že dieťa prehltlo batériu, treba vždy ihneď vyhľadať lekára. Ešte niekoľko dní som starostlivo kontrolovala každú plienku. Nervozitu, aj keď iracionálnu, si dokáže predstaviť každá matka.

Teraz sa už so susedkou na tejto historke len smejeme, no napriek tomu to boli veľmi krušné chvíle.