Panická porucha

Bolo to v lete, sedeli sme s priateľom na záhradke pri jednej krčme. Pila som jedno pivo asi hodinu. Bolo asi 40 stupňov na slnku. Zrazu mi bolo strašne zle, prelial ma studený pot a myslela som, že skolabujem. Vtedy som dostala svoj vôbec prvý záchvat paniky. Mala som strach o život! Bývali sme kúsok, 2 ulice od tej krčmy, a trvalo mi asi pol hodiny, kým som sa doplazila domov. Bolo mi naozaj strašne zle a musela som si zavolať záchranku. Prišli, zmerali mi tlak (ten som mala úplne v poriadku) a neviem prečo mi dali injekciu a lieky na upokojenie. Za 10 minút mi bolo dobre. Netušila som, čo to mohlo byť a prečo mi pomohli práve lieky na upokojenie. Na druhý deň som bola doma a zase som cítila, že niečo nie je v poriadku, cítila som sa hrozne. A ako šiel čas, tieto problémy boli na dennom poriadku. Potom sa to začalo stupňovať a už sa to neprejavovalo iba v týchto záchvatoch, ale bolo mi zle celý deň. Zle som videla, všetko som videla dvakrát, točila sa mi hlava, mala som tlaky na hrudi, cítila som neznesiteľnú nervozitu bez akýchkoľvek príčin, nemohla som spať, jednoducho som nemohla vôbec nič. Navštívila som doktora, ale ten si so mnou nevedel rady, tak na mňa skúšal všelijaké lieky, nič nezabralo :( Asi rok som bola ako pokusný králik, ale bez úspechu. Raz večer som dostala zase záchvat, ale taký silný, že som si myslela, že sa mi azda zastaví srdce. Bolo to neuveriteľné utrpenie. Znova som zavolala záchranku, tlak mi namerali veľmi vysoký a odviezli ma do nemocnice na Mělník. Tam mi prvýkrát povedali, že to vyzerá na panický atak. Chvíľu sme sa rozprávali s doktorom a nakoniec povedal, že je to určite panická porucha, a napísal mi lieky na upokojenie, ktoré sa ale berú len v prípadoch neznesiteľného utrpenia, je to hrozná chémia a vzniká na nich fyzická aj psychická závislosť. Tak som ich chvíľu brala, ale bola som po nich omámená a stále sa mi chcelo spať. To som si ale nemohla dovoliť, keďže som mala v tom čase veľmi malého synčeka. Tak som si povedala dosť. Hľadala som rôzne bylinky, homeopatiká atď. Objavila som čaj na nervy, ktorý mi veľmi pomáhal, a pila som ho aj 4-krát denne. Lieky na nervy som brala len podvečer, keď boli tie stavy naozaj neznesiteľné. A takto to mám vlastne dodnes. Čaj pijem stále, beriem horčík a lexaurin len občas. Každý deň mám tie stavy a nijako to neprestáva. Už to trvá 4 roky a verte, že taký život plný obmedzení by ste si nepriali. Posledný rok sa k tomu pridala aj agorafóbia, takže nemôžem ani veľmi chodiť von, pretože doma sa cítim jednoducho najlepšie, aj keď mi je tu tiež zle, ale nie je to také strašné. Teraz mi nezostáva nič iné ako čakať na zázrak, že sa zase niekedy uzdravím, pretože táto porucha môže trvať aj celý život. Preto by som chcela odporučiť, nech už máte akýkoľvek psychický problém, riešte ho hneď a na nič nečakajte, aby ste jedného dňa nedopadli ako ja.