Posadnutosť krásou

Keď som v puberte na tvári uvidela prvý pupienok, úplne som sa zhrozila. Nikdy som na pupienky netrpela a vždy som mala krásnu, jemnú, porcelánovú pleť, ktorú mi všetky dievčatá závideli. A nielen ony. Aj chlapci závistlivo pozerali, že mám pleť bez nedokonalostí, zatiaľ čo oni mali pupienok vedľa pupienka.

A preto, len čo sa mi nejaký urobil, nechcela som, aby moja povesť krásky pohasla, tak som radšej ten deň nešla s kamarátmi von a „liečila“ som sa doma. Zamierila som do kúpeľne, kde som vymetla mame kozmetickú taštičku, z ktorej som na seba namazala čo-to. A ako som tak hľadala, narazila som aj na krém proti vráskam. Držala som ho v ruke a nemo naň zízala. Čo keby som ten krém začala používať? Bolo mi skoro sedemnásť a ja som už mala za to, že je najvyšší čas používať protivrásové krémy. Samozrejme, že to bol omyl, ale ja som chcela stále hrať tú Krásku, ako ma niekto prezýval. Vytlačila som z tuby množstvo krému a hneď som ho naniesla na očné viečka aj pod oči. Samozrejme, že som ho použila zle a začali ma neznesiteľne páliť oči. Slzila som, oči som mala červené, ale bolo mi to jedno. Veď pre krásu sa trpí! Po desiatich minútach štípanie ustalo a ja som sa zamerala opäť na svoj pupienok. Násilne som sa ho zbavila a potom som ho vhodne ošetrila. Bola som spokojná, že keď sa druhý deň zobudím, budem to zase ja, bez pupienka.

Lenže som sa škaredo pomýlila. Druhý deň som mala namiesto pupienka chrastu a okolie očí som mala posiate akousi krupicou. Spanikárila som a začala som na seba mazať všetko možné, čo som v kúpeľni našla. Samozrejme, že som nakoniec nezabudla použiť krycí krém, aby som nedokonalosti zamaskovala. Podarilo sa mi to perfektne a ja som mohla ísť pokojne do školy.

A tam vyšlo všetko najavo. Dievčatá sa mi smiali, že používam make-up kvôli tomu, že mám akné a vrásky. Celá som očervenela a bežala som na záchod, kde som make-up zmyla. Bohužiaľ som ho drhla tak silno, že som mala červenú tvár a navyše som si podráždila ošetrený pupienok, ktorý začal krvácať. Kliala som a nadávala a nič lepšie ma nenapadlo, než že jednoducho pôjdem domov a všetko poviem mame, čo ma trápi, a čakala som u nej zastanie a pochopenie. Ale tá ma skôr vynadala. Vraj to k dospievaniu patrí, a že v budúcnosti tých pupienkov budem mať ešte veľa. To azda nie! Nech si majú pupienky kto chce, ja ich mať jednoducho nesmiem, a tak som poprosila mamu, aby mi kúpila vitamíny pre pleť, čo propagujú v televízii. Našťastie súhlasila a mne sa uľavilo. Lenže to by som nebola ja, aby som nepoprosila staršiu kamarátku, susedu, aby mi kúpila ešte jedny iné, aby to malo čo najväčší účinok. Do dvoch hodín som mala dvoje balenia vitamínov pre pleť a k tomu navyše rybí olej v kapsulách. Vraj je prírodný a pôsobí dobre na imunitu. To je dobre, to účinky liekov len podporí a ja budem do týždňa bez nedokonalostí.

Keď sa ani po desiatich dňoch zlepšenie nedostavilo, dokonca sa mi robilo viac pupienkov, tak som panikárila a hneď som ich vytláčala v snahe, že zmiznú. Lenže sa mi po nich robili jazvičky. Nič mi nepomáhalo, ani krémy, ani lieky. A tak som si sama od seba zvýšila dávkovanie na dvojnásobok.

Bolo práve ráno a ja som sa chystala do školy. Vstala som, urobila som si čaj a z izby som si vzala celkom päť piluliek. Len rybí olej a dve z každého balenia liekov pre krásnu pleť. Prvých desať minút som bola v poriadku a cítila som sa sebavedome a zodpovedne, že sa o seba starám, ale po uplynutí desiatich minút sa mi urobilo zle a začala ma bolieť hlava. Vôbec by ma nenapadlo, že som si liekov vzala veľa, a tak som si navyše vzala prášok proti bolesti s vedomím, že ma prestane bolieť hlava a urobí sa mi dobre. Lenže to som urobila veľkú chybu. Po ďalšom, šiestom lieku to moje telo nezvládlo a ja som po chvíli začala pociťovať kŕče v bruchu a veľkú bolesť žalúdka. Doma nikto nebol, a tak som schmatla mobil a zavolala som mame do práce. Našťastie telefón zdvihla hneď a ja som sa jej so všetkým zverila. Asi si musela myslieť, že som sa zbláznila, tlačiť do seba toľko liekov, a preto okamžite prišla za mnou. Našla ma schúlenú do klbka na sedačke a ja som plakala, pretože mi bolo neuveriteľne zle a bolelo ma brucho. Našťastie mama bola taká pohotová, že hneď zareagovala. Stále mi bolo zle, a tak mame nezostávalo nič iné, než zavolať záchranku, pretože nevedela, čo dvojité dávkovanie liekov dokáže. Navyše som ich užila nalačno a to bol ešte väčší problém. Mali sa brať zásadne po jedle.

V nemocnici som si poležala jeden deň, kde som mala kvapkačky a tiež som dostala taktne vynadané od lekára. Ja som veľmi dobre vedela, že dávkovanie sa má dodržiavať, lenže ja som chcela účinky zvýšiť a zrýchliť. Samozrejme, že takto to nefunguje, skôr než úžitok vám to prinesie ťažkosti, rovnako ako mne. Keď ma potom pustili z nemocnice, musela som navštíviť psychológa a prestať brať všetky vitamíny.

Bolo to pre mňa ťažké, pretože som chcela byť krásna a mala som nutkanie lieky stále brať. Jednoducho povedané, bola som na nich asi závislá, podľa psychológa by som sa mala vzdať posadnutosti krásou. Ale ako? Každá žena chce byť krásna bez ohľadu na svoj vek. A keď som nemohla mať dokonalú pleť, chcela som mať dokonalé telo. Aspoň niečo. Začala som cvičiť a jesť zdravo. Mama sa bála, že zase „spadnem“ do nejakej posadnutosti dokonalosťou, ale ja som sa strážila. Áno, cvičila som naozaj veľa, ale dodržiavala som správnu stravu. A aj keď som na tvári pár pupienkov mala, kochala som sa aspoň krásnou pevnou postavou. A zase som bola stredobodom pozornosti. Presne tak, ako to mám rada. A tak to bolo, kým som nezmaturovala a nenašla si partnera. A pretože som bola zaľúbená, nemala som dosť času na cvičenie ani na to, aby som sa babrala so svojou pleťou, so všetkým som skoncovala. Veď on miluje mňa, nielen moje telo a vzhľad. Miluje ma preto, aká som, a tiež mi to tak stále opakoval a opakuje. Ani som nevedela, akú silu má láska a že práve ona ma vyliečila z posadnutosti.