Nechápem, prečo to nefunguje....

Otec mojej dcéry je zo Slovenska, ani dnes neviem, čo sa mi na ňom páčilo, ale asi najskôr to, že má rád môjho syna, s ktorým si rozumeli. Zo začiatku ani nikomu nepovedal, že tu s niekým funguje, vzal nás a ako prepadovku odviezol 600 km k nim. Rodina bola prekvapená a asi nevedeli, čo na to celé povedať. Aj napriek všetkému prijali môjho syna celkom dobre. Po narodení dcéry o pár rokov neskôr sa ale všetko zmenilo. Za tú dobu, čo je na svete 2 roky a 2 mesiace, tu boli iba 1x na krstinách a potom nič. Neustále nejaké výhovorky typu, že sa to nehodí, museli by celú noc cestovať vlakom, že majú finančnú krízu, ale potom letia na dovolenku do Bulharska alebo prestavujú dom. Napokon ich dcéra je u nich každý druhý víkend, svoje vnučky vídajú dosť často a to isté žiadajú aj od nás, čo jednoducho nie je možné, ako časovo, tak finančne.. Neuvedomujú si, aká je to diaľka a že vezieme dve malé deti, ktoré túto cestu nezvládnu naraz, ale to ich jednoducho netrápi. Nie je záujem o dcérku a o môjho syna už vôbec nie. Robia sa rozdiely, čo jednoducho neprehltnem, aj keby som chcela, mám jednoducho 2 deti a mali by dostať rovnako. My keď tam ideme, musím zbaliť deti, jedlo, kočík, ideme 600 km, tam nemáme žiadne súkromie, dcérka sa bojí tam spať, takže je veselo a ku všetkému ešte nátlak zo strany jeho rodičov, keď si chcú malú vziať. Ona k nim jednoducho nechce, pretože ich nepozná, vzpiera sa a plače, a keď zasiahnem, som tá zlá. Namiesto toho, aby si raz, možno za 2 mesiace, urobili cestu sem do ČR za 300,- Kč, ktoré dajú za vlak, nechodia vôbec a chcú od mojej dcérky zázraky. Kedykoľvek tam prídeme, plánuje sa svadba, neviem teda čia, ale ja som im povedala, že si nikdy ich syna nevezmem z dôvodu, že nefungujeme. A keď nie svadba, tak sa rozoberajú bývalé priateľky... tiež veľmi zaujímavá téma. Nakoniec to dôjde tak ďaleko, že sa pohádam s otcom svojej dcéry, pretože on sa ma ani svojej dcéry nezastane a do konca pobytu je ticho, čo mi teda osobne vôbec nevadí. A nakoniec tu máme rozdiely medzi mojím synom a jeho neterami... mamička učiteľka, otec IT, dievčatká vedia všetko najlepšie a môj syn, aj keď už ide do 2. triedy, je jednoducho pozadu. Takže ako správna mama som sa ho zastala a opäť negatívne reakcie. No pre mňa bolo najlepšie mlčať, ale čo také, keď sa cudzí ľudia navážajú do mojich detí?? Nedá sa. Ja som hlavne taká, že poviem všetko narovinu, nehrám divadielko ani nič iné a na to oni nie sú zvyknutí. Takže som si vyfasovala nálepku nežiaducej a pevne dúfam, že tam dlho nebudem musieť ísť. Pretože otec mojej dcéry vymyslel, že si dcérku odvezie samotnú, že ma vlastne nepotrebuje, ale dcérka ma potrebuje. Je zvyknutá na mňa viac než na svojho otca, ktorý za tú dobu obíde všetkých svojich kamarátov, všade sa napije a neviem si predstaviť, kde by moja dcéra skončila. Hlavne 2-ročné dieťa ťahať tak ďaleko mi nepripadá v poriadku. Takže nech žijú maminsynkovia, ktorí sa predsa nerozhádajú s rodinou, ale radšej s matkou svojho dieťaťa a ani nie sú schopní zastať sa svojho dieťaťa. Čo je teda veľmi smutné.