Keď po 35 rokoch zistí človek pravdu

Až po 33 rokoch som mohla ockovi povedať, čo všetko mu matka nepovedala, aké sme mali problémy a trápenia. Nikdy, keď sme za ňou prišli a čakali pomoc, nám nepomohla a ani to nepovedala ockovi, ktorý drel ako kôň, aby sme sa my mali dobre... ona myslela len na seba a na ockove peniaze. Nepovedala mu, ako ma ex bil, ako som skončila v azylovom dome, čo všetko som si prežila, a keď som to teraz povedala ockovi, pozeral a neveril, že ona naozaj bola taká zlá a že mu nikdy nič nepovedala, aby nám mohol pomôcť. My ako deti sme čakali, že keď to riešime s mamou, tak to ona povie ockovi, ale ona sebecká mrcha nikdy nič nepovedala, aby nám ocko nemusel pomáhať a možno aj finančne, pretože potom by mala ona menej peňazí na svoje potreby. Ocko nevedel, aký život mal brat, čo všetko zlé prežil, prečo dnes skončil tak, ako skončil. Najhoršie je, že obe sestry sa k nemu otočili chrbtom a sú maminy dcérky a až teraz sa tá najmladšia začína rozprávať a fungovať. Tá druhá sa dištancovala od celej našej rodiny, zmenila si priezvisko, aby s nami nemala nič spoločné. Tak veľmi ho mrzí, že nemôže vídať jej deti a ani mu neoznámila, že porodila ďalšie dieťatko, ktoré museli transportovať, pretože sa ten malý narodil predčasne a má zdravotné problémy... jednoducho nás vymazala zo svojho života. Možno jej to raz dôjde, ale veľmi tomu neveríme. Ocka vždy utešujem tým, že teraz už to zlé azda je preč a aspoň že sa môže vídať s mojimi deťmi. Syna stráži každý pondelok, keď som v škole, a bol aj rád, že mi mohol s priateľkou pomôcť v čase, keď sme mali tú dopravnú nehodu, a ja som mu za to všetko môôôcť vďačná...... Mám toho najlepšieho ocka pod slnkom