PreMaminky.sk

Môj príbeh

Rok našej malej princeznej

Rok Izabelky a môjho mladého ja :)

1 700× prečítané

Pokračovanie z môjho života…

. Otehotnela som v 18 rokoch, keď som napísala prvý denníček na jednom webe, pod ktorým ďalšie mamičky komentovali, že mám ružové okuliare, som naivná a neviem, čo ma čaká. Lenže Izabelke bude o 2 týždne rok a moje ružové okuliare nespadli. Aj keď si asi väčšina myslela, že to nezvládnem, čo nechápem, pred xx rokmi bolo tiež normálne rodiť v 18 rokoch a museli to zvládnuť všetky ženy, inak by tu veľa z nás ani nebolo.

To, že je malá vo mne, som poznala hneď druhý deň. Áno, znie to šialene, nedáva to zmysel. Ale to, čo som cítila, sa nedá opísať, mám strašne silnú intuíciu a vždy viem, čo sa deje.

Zrodil sa vo mne nový život, nikdy som ani nepochybovala, že by som niečo nezvládla. Viem, že som dobrá mama a pre svoju dcéru tá najlepšia. Ona mi dala nový štart do života, ukázala mi, že aj s takým malým stvorením sa dá žiť oveľa lepšie, než keby som mala byť sama. Moja dcéra je pre mňa veľkou motiváciou, veľkým príjmom energie a lásky… Je to malý magnet a viem, že sme prepojené do konca života.

Bolo to naozaj veľké - veľký posun, už od chvíle, keď som sa o ňu po pôrode začala starať. Hneď som vedela čo a ako, len som sa vo vnútri bála, aby som jej nejako neublížila - taký malý drobec, ktorý je závislý len na mne a ja nesmiem urobiť nejakú chybu. Dojčenie bolo pre mňa v tú chvíľu veľký dar. Mliečko som mala hneď 2. deň po pôrode, mala som ho toľko, že ani malá nestíhala piť. Bolo také čarovné pozerať sa na ňu pri dojčení, ako zo mňa ťahá mliečko, ktoré je pre ňu hlavným zdrojom potravy.

Žena je silný človek a dokáže všetko, máme to už v sebe jednoducho dané. ♥

Hneď ako týždne ubehli a malej bol 1. mesiac, začali sme sa spoznávať čoraz viac. Všetky tie okamihy, ktoré sme trávili spolu, sú nenahraditeľné. Týždne letia a letia, ani neviem, ako je to vôbec možné, že o 2 týždne má moje malé nebojácne bábätko už rok. Veď minulý rok v tomto čase som ešte chodila na kontroly v tehotenstve a teraz z nej mám už veľké dievča. Pripadá mi, že som na chvíľu zaspala a ona za ten čas stihla tak bleskovo vyrásť.

Prvý zúbok sa jej objavil až v 8 mesiacoch, plešatá je skoro dodnes, ale čo je najviac - má 5 cm znamienko na lýtku, taký fliačik ako malý dalmatínec. ♥

Za ten skoro rok sa naučila toľko vecí a každý deň sa vďaka nej učím nové veci aj ja sama. Riadim sa pravidlom - čítaj svoje bábätko, nie knihy. Čo môžem plne potvrdiť.

Mne je teraz 20 rokov, všetko zvládam dá sa povedať s prehľadom. Samozrejme, nie každý deň je taký, aký by som chcela, lenže to k tomu patrí. Veľa ľudí ma odsudzovalo, ako to nezvládnem, dokonca aj také, ktoré samy v 18 otehotneli. Preto už tým, ktoré tvrdia toto, vždy poprajem to najlepšie a ďalej to neriešim. Našťastie nie som citlivka a neriadim sa tým, čo si o mne kto myslí. Myslieť si môže každý, čo chce. Toto je môj život, moja voľba, moje pocity, moje činy a hlavne moja dcéra, z ktorej sa snažím a vždy budem snažiť vychovať slušného človeka.

Nikdy som nepotrebovala rady a poučky, vždy konám tak, ako to cítim. Pre svoju dcéru robím maximum, snažím sa, aby sa mala len a len dobre, pretože to je to najdôležitejšie. Mladé mamičky by sa nemali odsudzovať, ak sa starajú o svoje dieťa starostlivo, sú úplne rovnaké ako každá normálna matka. Každý začiatok je ťažký, ale hlavné je z toho nepo…

Preložené z českého originálu na ProMaminky.cz · Naposledy upravené · Ako texty vznikajú

Komentáre

Zatiaľ tu nikto nič nenapísal. Budete prvá?

Napísať komentár

Podpíšeme ho menom z vášho účtu. Komentár zverejníme, keď prejde redakciou.