Byť druhýkrát mamou alebo synovi 0-4 mesiace

Čím začať... no bolo nebolo. Alebo vlastne určite bolo :-). Jedného krásneho dňa som zistila, že som opäť tehotná. Prišlo to skôr, než som čakala, ale bolo to tu. Tie obavy, aby bolo všetko v poriadku, boli hrozné, zákaz tešiť sa kvôli predchádzajúcemu nezdaru. Ale zrazu som bola v nemocnici a môj syn prišiel na svet. Síce cisárskym rezom a plánovane, ale v spinálnej anestézii a bolo to krásne. Keby som nezažila pôrod s dcérou, nevedela by som, čo je to bolesť.

Údel mladšieho súrodenca je celkom jasný... aspoň teraz to tak je. So staršou dcérou musíme zvládnuť bežnú operatívu smer škôlka, krúžky, cvičenie, občas mám pocit, že sme neustále na cestách. Doma sa zase naopak všetko točí okolo malého. Aspoň je to 50:50 :-).

Malého sa snažím užívať, čo najviac sa dá, lebo ďalšie dieťa už neplánujem. Je to dobré bábätko prakticky od narodenia. Plačeme len keď máme hlad. Krásne spíme, vydržíme naraz aj 10 hodín. Je to môj anjelik :-).

A najviac mi záležalo na dojčení, lebo dcéru som dojčiť nemohla. A aj keď som spočiatku kvôli bolestivosti myslela, že to nezvládnem, vydržala som a dojčíme na jednotku :-).

Bábätká sú proste božie, nezlobia, nerozprávajú a prakticky stále sa maznajú :-).

No a pokroky, tak držíme hlavičku, s pomocou sa prekotúľame, pasieme koníky a časom sa naučíme oveľa viac. Škoda, že to tak rýchlo letí :-)