Prvý rok s Verunkou

Ahojte mamičky, oteckovia

a skrátka všetci, ktorí sa chystáte čítať môj článok.

Ako Verunka prišla na svet už viete, a kto nie, môže si to prečítať v mojom predchádzajúcom článku. Ale aby som ujasnila fakty, moja dcérka Verunka sa narodila dňa 15. júna 2015 o 13:46. A od tohto dňa sa nám zmenil život od základu.

Prvých šesť týždňov, ako to už býva, bola Verunka malé klbko, ktoré papalo, kakalo a hlavne spinkalo. Okolo druhého mesiaca sa ale všetko náhle začalo meniť, už to nebolo malé spinkacie klbko, ale človiečik, ktorý si začína uvedomovať svoje okolie. Začala sa na mňa usmievať a neboli to len náhodné úsmevy, ale také tie, keď viete, že patria práve vám. A samozrejme to pri úsmevoch nezostalo, zrazu ten maličký človiečik začal byť živší a začal držať hlavičku, prekrúcať sa na bruško a ja som si ani nevšimla, ako ten čas rýchlo ušiel. V pol roku krásne začala hovoriť mama, tato a neskôr sa k tomu pridala aj baba a mnoho ďalších slov. V siedmich mesiacoch zrazu začala liezť a len čo sa to naučila, už sa začala stavať všade okolo nábytku. Prvé postavenie bolo v postieľke, keď sme skúšali Estvillovu metódu, ktorá pre nás teda neskončila úspešne, ale práve naopak, malá si vybudovala hrôzu z postieľky... O tom potom.. Ale odvtedy zase nejaký čas ubehol a dnes už malá ťapká za jednu ruku. Za chvíľku už bude behať sama, ale každé dieťa má svoj čas :) ...

Dnes je tomu rok, čo mi páni doktori predpovedali prvý TP, a ja som s netrpezlivosťou očakávala príchod našho dievčatka a teraz mi krásne spinká v postieľke. Za ten rok, ktorý naozaj ušiel ako voda, som s ňou zažila chvíle, ktoré sa nedajú zabudnúť, či už sú zlé, alebo krásne. Pre mňa najkrajšie dievčatko pod slnkom a som hrdá na to, že som práve ja jej mamička.