Neodsudzujte pracujúce matky, môžu byť šťastnejšie než vy

Som tehotná? Čože? Naozaj? No to je malér … ako to urobím s prácou?

Samozrejme, bola som šťastná, že sa na nás usmialo šťastie a že budeme rodičia, ale moja práca ma veľmi baví a nejako som si nedokázala predstaviť samu seba ako gazdinú zatvorenú doma, s metlou v ruke, chvíľami stojacu pri sporáku či pri žehličke. Viem, zdá sa vám, že trochu preháňam, ale niekedy sú pocity jednoducho pocity, aj keď sú prehnané.

Ako čas utekal, bruško rástlo, bábätko sme milovali a tešili sme sa naň, premýšľala som, ako sa dá a či sa vôbec dá skĺbiť práca a materstvo. Nakoniec som vyslovila odvážnu vetu: budem pracovať aj naďalej na polovičný úväzok. Manžel ma podporil a prisľúbil pomoc. Kolegyne z práce si klopali na čelo a s úsmevom ma presviedčali, že si to rozmyslím. A vedenie bolo rado, že to „zatiaľ nemusí riešiť“, a prácu z domu bez problémov schválili.

Syn sa narodil, všetko bola hračka. Prvý mesiac len spinkal, takže nájsť si denne pár hodín na vybavenie e-mailov, telefonátov a ďalších vecí nebol problém. Stihla som upratať, uvariť, vyprať, vyrazili sme na prechádzku a ja som vedela, že to bolo správne rozhodnutie. Ako mesiace ubiehali, syn vyžadoval stále viac starostlivosti, ale aj tak sme všetko zvládli. Keď mal 9 mesiacov, našli sme si „babičku“ na opatrovanie. Keď som potrebovala odísť, vedela som, že je drobček v dobrých rukách a že je o neho naozaj dobre postarané. Vracala som sa domov oddýchnutá, nabitá energiou, spokojná, že neriešim len plienky a kašičky. Keď som nečakane druhýkrát otehotnela, naozaj som sa bála, lebo dve deti blízko seba a čiastočný úväzok asi nezvládnem. Ale bola to výzva. Dokonca manžel odišiel do zahraničia a my sme zostali mesiac doma bez neho a aj tak sa všetko dalo zvládnuť. Mala som chvíľami pocit, že som menej unavená a oveľa šťastnejšia než moje kamarátky, ktoré zostali na materskej doma s deťmi. A stihla som si zacvičiť aj prečítať knihu.

Samozrejme, že občas premýšľam, či mi niečo neutieklo, alebo neutiká. Čas beží rýchlo, veľmi rýchlo, viac, než by sme si priali, a deti rastú a rastú. A ja nie som s nimi každú jednu minútu. Ale čo je na tom zlé? Našla som prvý zúbok, bola som pri prvých krôčikoch, bola som pri prvej kake do nočníka, všetko dôležité som stihla. A naozaj je pre dieťa dobré, keď je len s mamičkou bez prestania celý deň? To je rozporuplná otázka, na ktorú nepoznám odpoveď. Ja si myslím, že je pre ne dôležité, že trávia čas aj s inými ľuďmi, mám dve skvelé opatrovateľské babičky, ktoré im dajú zase niečo iné než ja. Áno, som unavená, pracujem po nociach, ale keď prídem z práce a sadnem si k deťom, staviame, maľujeme, spievame, vymýšľame hlúposti a náramne si to užijeme. A ja som potom prešťastná, že som s nimi. A vôbec mi nevadí, že tu a tam zlobia, to k tomu patrí. Mohla by som zažiť toto šťastie, keby som bola od rána do večera stále len s deťmi?

A čo tehotenská a materská „demencia“? Tá sa mi vyhla oblúkom. Je pravda, že sa v mojej prezentácii objavilo viac zdrobnenín, než býva zvykom, a aj moja angličtina utrpela, ale zachovala som si všeobecný prehľad a „duševné zdravie“. V domácnosti pomáha umývačka, práčka, sušička … všetko sa dá zvládnuť. A ďalšou dôležitou stránkou sú financie. Byť finančne nezávislá od rodičovského príspevku (ktorého výplata sa tu a tam oneskorí) či finančná nezávislosť od partnera mi dáva pocit bezpečia a istoty. Pretože viem, že ak sa niečo stane, my to finančne ustojíme, a keď na nás nebude ocko dobrý, zvládneme to aj bez neho. Navyše sa výrazne posilnil vzťah detí s ockom. Pretože keď som s nimi celý deň doma, prácu dorábam až po príchode ocka domov a deti si ho potom môžu užiť plnými dúškami. A myslím, že si to užívajú všetci traja. Našla by som kopu ďalších pozitív, a možno aj negatív (?).

Toto rozprávanie som napísala na zamyslenie. Často sa stretávam s pohŕdavými pohľadmi na to, že pracujem s takými malými deťmi (už rok na plný úväzok), že som hrozná matka a že toho raz budem ľutovať. Ale ja verím tomu, že dávam deťom priestor, učím ich samostatnosti, môžu sa učiť aj od ďalších ľudí, ktorých by len ťažko stretli, keby som s nimi zostala doma. Mám pocit, že si svoju rolu matky užívam oveľa viac než moje kamarátky, nehrútim sa z každej drobnosti a že som jednoducho spokojná, niekedy uhonená, ale jednoducho spokojná. A pozitívne sa to premieta aj do mojich detí a partnerského života. Pretože šťastná mama sa rovná šťastná rodina.